Otázky v kategórii: Obchodné právo

Slovenský právny poriadok zakotvuje možnosť dlžníka – fyzickej osoby, zbaviť sa svojich dlhov, avšak za dodržania určitých pravidiel a podmienok. Ktoré to sú?

Môže pracovať zamestnanec na pracovisku sám? Ak môže, kto a ako často ho má kontrolovať aby boli splnené požiadavky BOZP? Čo je odlúčené pracovisko (podľa zákona, vyhlášky a nariadenia vlády)?

Dodávateľ nám omylom vystavil faktúru za obdobie december 2016, za stavebné práce vrátane DPH, lebo v tom období sme neboli platiteľmi DPH. Náš dodávateľ (ktorý nám z iného titulu fakturuje marketingové služby) si pomýlil odberateľov, takže ide o jeho jednoznačnú administratívnu chybu, zo žiadneho titulu mu nevzniklo právo nám fakturovať stavebné práce. Následne v januári 2017 stornoval omylom vystavenú faktúru. Samozrejme oneskorene, v apríli, nám poskytol obidve faktúry (omylom vystavenú a storno omylom vystavenej.) Teraz nás žiada, aby sme tieto faktúry zaúčtovali. Z nášho pohľadu tieto faktúry našu DPH neovplyvňujú, lebo sme neboli platiteľmi. Podľa nás, tieto faktúry u nás ani Daň z príjmov neovplyvňujú, lebo reálne nám nevznikol ani výnos, ani náklad. Tiež podľa nás, nám reálne nevznikol záväzok. Máme akúkoľvek povinnosť evidovať tieto faktúry v našom účtovníctve, aspoň formou záväzku alebo v inej forme?

Účtovníčka firma, s. r. o. mala uzatvorenú zmluvu so SZČO v zmysle § 269 Obchodného zákonníka o vedení účtovníctva v roku 2005. V roku 2010 ukončila k 31. 8. zmluvu. V novembri 2012 jej bolo doručená výzva od SZČO na predloženie inventarizácie majetku a záväzkov k 31. 8. 2010. Vo vyzve je lehota na odstránenie do 30 dni, a veta, že ak do 30 dni od doručenia výzvy sa neodstráni daný nedostatok, bude si SZČO uplatňovať nárok na náhradu škody s odkazom na ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Môže si nárokovať SZČO na škodu, a akú ?

Môže spoločenstvo vlastníkov bytov zakázať jednému z majiteľov bytov podnikateľskú činnosť (ubytovacie služby) v byte, ktorý je súčasťou bytového domu? Byt je v osobnom vlastníctve podnikateľa, ktorý chce prevádzkovať ubytovacie služby. A ako by to bolo, keby byt bol vo vlastníctve s.r.o.?

Živnostník pracuje na základe mandátnej zmluvy pre spoločnosť už desať rokov. Bolo mu oznámené, že od roku 2013 nemôže ako živnostník podpisovať doklady a ani konať v mene firmy pre ktorú pracuje, a preto,  musí podpísať pracovnú zmluvu. Je požiadavka spoločnosti oprávnená, resp. akým spôsobom by mohol bez zrušenia živnosti naďalej pracovať pre túto firmu?

Spoločnosť A sa k 1. 7. 2013 zlúčila so spoločnosťou B, pričom spoločnosť A sa zrušila bez likvidácie, právnym nástupcom je spoločnosť B. Za účtovné obdobie od 1. 1. 2013 – 30. 6. 2013 zostavila spoločnosť A mimoriadnu účtovnú závierku a podala daňové priznanie, kde vykázala daňovú stratu. Nikdy predtým daňovú stratu nedosiahla, teda si žiadnu neodpočítavala. Môže si nástupnícka spoločnosť (B) v daňovom priznaní od základu dane odpočítať daňovú stratu spoločnosti A, ktorú dosiahla za účtovné obdobie 1. 1. – 30. 6 (pred zlúčením spoločností)? Ak áno, v ktorom období prvýkrát? Spoločnosť B uplatňuje hospodársky rok (od 1. 12. 012 – 30. 11. 2013), následne zmení hospodársky rok na kalendárny rok od 1. 1. 2014, čiže účtovným obdobím kratším ako 12 mesiacov je samostatné obdobie od 1. 12. 2013 – 31. 12. 2013.

Ako živnostník mám menší internetový obchod – eshop, pričom licenciu k webovému rozhraniu mám od českej spoločnosti. Nezamestnávam žiadnych zamestnancov. Podľa VOP pre použitie služby uvedenej spoločnosti „Poskytovatel prohlašuje, že postupuje v souladu se zákonem č. 101/2000 Sb., o ochraně osobních údajů a o změně některých zákonů, ve znění pozdějších předpisů, tzn. chrání osobní data objednatele před zneužitím a nikdy je neposkytuje 3. straně. Osobní data mohou být využita pouze poskytovatelem a to pro účely řádného fungování služby, přímé komunikace s objednatelem a pro statistického potřeby poskytovatele.“

Mám v tomto prípade povinnosť registrácie informačného systému osobných údajov alebo iné povinnosti v zmysle zákona o ochrane osobných údajov?

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len "zákon o obmedzení platieb v hotovosti") sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 €, ak odsek 2 neustanovuje inak. Zákon o obmedzení platieb v hotovosti nerozlišuje právny dôvod platby. Zákaz platby v hotovosti sa vzťahuje na akékoľvek platby vykonané v hotovosti, okrem výnimiek uvedených v § 8 zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Spoločník by pri založení spoločnosti chcel vložiť vklad 50 000 €, resp. 15 000 € do základného imania spoločnosti. De jure spoločnosť neexistuje. 5 000 € je medzi "podnikateľmi". Medzi fyzickými osobami je 15 000 €. Vklad do spoločnosti pred zápisom sa dáva "do rúk" správcovi vkladu – ktorým je fyzická osoba (pravdepodobne tá istá osoba, ktorá je aj spoločníkom). Vklad spoločníka do základného imania nie je medzi výnimkami. Môže teda spoločník vložiť do rúk správcu vkladu (sám sebe) sumu 50 000 €, resp. 15 000 €?

Vedeli by ste mi prosím poradiť aj v súvislosti s českým VO? Zaujímalo by ma, či by zadávateľ videl ako dôvod na vylúčenie účastníkov z VO skutočnosť, že subdodávateľ (ktorý nepodáva samostatne ponuku ani nie je súčasťou konzorcia, ktoré podáva ponuku) figuruje v ponuke a kvalifikácii viacerých účastníkov, ktorý predkladajú ponuku. Ide o výrobcu motorov, cez ktorého chceme preukazovať technickú kvalifikáciu (referenciu) a v našej ponuke bude vystupovať ako "jiná osoba" v zmysle § 83 ZZVZ, pričom nakoľko je obmedzený počet výrobcov motorov predpokladáme, že bude súčasťou ponuky aj iných uchádzačov (aby mal väčšiu šancu na výhru). Ak by figuroval v ponuke iného uchádzača v tej istej súťaži ako "jiná osoba" (rovnako, že použijú jeho referenciu), bol by to podľa Vás dôvod na vylúčenie uchádzačov? Ak by bol iba ako subdodávateľ, bez preukázania referencie, bol by to dôvod na vylúčenie?