Otázky v kategórii: Občianske právo

Kto môže podať návrh na oddlženie?

Byt v osobnom vlastníctve bol predaný v dražbe a kúpila ho ďalšia osoba, ktorá ho ponúkla realitnej kancelárii na ďalší predaj a následne ho kúpil nový majiteľ. O sumách, za ktorý bol byt predaný, som sa nič nedozvedela. Počas môjho bývania som platila za opravy a rôzne úpravy spoločnosti XY, s.r.o. Vložená suma na opravy predstavuje 1000 eur. Počas celej doby bývania však nič nebolo opravované, takže nasporená čiastka zostáva spoločnosti. Kto má nasporenú čiastku vyplatiť – XY, s.r.o. alebo nový majiteľ?

Pred 30 rokmi po smrti matky som zdedila ornú pôdu mimo miesta bydliska v celkovej výmere 1 944 m2. Doteraz som ho prenajímala družstvu príslušnej obce za symbolickú sumu 18 € ročne. Rozmýšľam o predaji pôdy. Chcela by som vedieť aké budem mať odvodové povinnosti voči daňovému úradu, Soc. a zdrav. poisťovni v prípade získania 1 500 €.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má uzavretú nájomnú zmluvu so zdravotným strediskom (prevádzkovanie stomatologickej ambulancie) na dobu určitú, v tomto prípade na jeden kalendárny rok. Zmluva sa predlžuje každoročne koncom roka na nasledujúci kalendárny rok. Na dobu neurčitú vlastníci zdravotného strediska nechcú uzatvoriť nájomnú zmluvu z dôvodu, že nemajú vysporiadaný pozemok pod strediskom. Priestory získal vlastník (s. r. o.) od Fondu národného majetku. V kúpnej zmluve sa spoločnosť zaviazala poskytovať zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, ako bola dovtedy (čiže aj ambulancie v odbore stomatológia). Zariadenie ambulancie aj s obvodom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odkúpil od predchádzajúcej lekárky, ktorá išla do dôchodku. Môže zdravotné stredisko, resp. jeho vlastník a zároveň prenajímateľ priestoru nepredĺžiť zmluvu na ďalšie obdobie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v uvedenej ambulancii, resp. či sa tieto záležitosti riadia podľa nejakého zákona, alebo všetko závisí len od nájomnej zmluvy, ktorú má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzatvorenú so zdravotným strediskom?

V maloobchodnej predajni spracúvame osobné údaje zákazníkov na účely uzatvárania zmlúv Quatro - predaj tovaru na splátky. Sme povinní registrovať takýto druh spracovania osobných údajov? Podlieha tento druh spracovania údajov registrácii informačného systému?

Zamestnávateľ mal v úmysle povoliť zamestnancovi použiť súkromné motorové vozidlo na pracovné cesty v zmysle § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Doteraz v podobných prípadoch zamestnávateľ vyžadoval okrem kópie technického preukazu aj doklady k preukázaniu, že vozidlo je havarijne poistené. Avšak tento zamestnanec svoje vozidlo havarijne nepoisťuje. Aké riziká a nepríjemnosti by firme hrozili v prípade poistnej udalosti, keby urobila v tomto prípade výnimku, resp. by od tejto podmienky pre zamestnancov upustila? Zamestnanec je ochotný vzdať sa akýchkoľvek nárokov voči firme v prípade vzniku poistnej udalosti. Bolo by toto jeho vyhlásenie právne účinné?

Pôvodne družstevný byt bol vyporiadaný pri rozvode ako prevod členského podielu. Občan FO mal od roku 1990 nájomnú zmluvu s bytovým družstvom ako jeho člen o prenechaní družstevného bytu do užívania. Ako spoločný nájomca uvedeného bytu v zmysle § 703-704 Občianskeho zákonníka bola i manželka tohto občana - člena družstva. Manželstvo bolo v roku 2006 rozvedené. V 10/2010 si bývalí manželia vysporiadali na súde spoločný nájom stále ešte družstevného bytu nasledovne:

1. zrušil sa spoločný nájom družstevného bytu,

2. ďalším jediným nájomcom od roku 2010 sa stal manžel,

3. manžel vyporiadal a vyplatil manželke „hodnotu členského podielu k spoločnému nájomnému bytu“ (citácia z uznesenia súdu) stanovenú ako 1/2 z vtedajšej trhovej hodnoty čo bolo 11 500,00 €,

4. manželke bytová náhrada nepatrila (lebo dostala 1/2 z hodnoty bytu ale v uznesení je to pomenované ako 1/2 hodnoty za členský podiel).

Bývalý manžel a neskôr jediný nájomca družstevného bytu získal tento byt v roku 2012 do osobného vlastníctva od bytového družstva zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa zákonov č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní nárokov v družstvách a č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za cenu 600,00 €. Byt v roku 2013 predal za 25 000,00 €. Predaj bytu nie je oslobodený, lebo ho nevlastnil 5 rokov pred predajom.

Otázky: 1.) Čo je výdavkom tohto občana FO pri predaji bytu? Je to len kúpna cena 600,00 € podľa zmluvy o prevodu družstevného bytu s bytovým družstvom alebo aj cena, ktorú musel zaplatiť bývalej manželke vo výške 11 500,00 €, teda spolu výdavky za obstaranie bytu 12 100,00 € ?

2.) A ako je resp. bola na tom bývalá manželka? Ona nemusela priznať v roku 2010 príjem vo výške 11 500,00 € a zdaniť ho? Alebo jej príjem bol v roku 2010 oslobodený lebo „predala“ len členský podiel v bytovom družstve a nie nehnuteľnosť? Manželka nemala trvalý pobyt v byte od 02/2008 a byt si vysporiadali medzi sebou v 10/2010. Ak by išlo pri vysporiadaní medzi manželmi o skutkový stav „predaj 1/2 nehnuteľnosti“ tak by nesplnila podmienku oslobodenia predaja nehnuteľnosti (2 roky trvalého pobytu bezprostredne pred predajom) podľa zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2010.

Zmluvou o prevzatí dlhou sa dohodli veriteľ, pôvodný dlžník a preberajúci dlžník o prevzatí dlhu z pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka podľa  § 531 Občianskeho zákonníka a nasl., pričom v zmluve neuviedli splatnosť dlhu. Ako správne postupovať pri účtovaní o tejto zmluve: 1. u veriteľa, keď nie je uvedený dátum splatnosti dlhu? Môže sa akceptovať pôvodná splatnosť ako bola u pôvodného dlžníka? 2. u pôvodného dlžníka? 3. u preberajúceho dlžníka? Prílohu zmluvy tvorí kniha pohľadávok, kde je uvedený dátum splatnosti. Zmluva o prevzatí dlhu sa uzatvorila 18. 11. 2019, ale dlh po splatnosti je už dlhšie ako 360 resp. 720 dní. Môže veriteľ v tomto prípade tvoriť opravnú položku k pohľadávke, ak v zmluve o prevzatí dlhu nie je dátum splatnosti a zmluva sa uzatvorila 18. 11. 2019?

Ako by mal kupujúci ďalej postupovať, keď odstúpil od kúpnej zmluvy nového auta, ktoré kupoval minulý rok (je tam 5 ročná záruka) od ...... s.r.o.? Písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo predávajúcemu doručené poštou doporučenie s doručenkou. Kupujúci ako dôvod odstúpenia uviedol § 48 ods. 1 a 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo auto v priebehu prvého roka opravované už 5krát (spolu 3 rôzne chyby a zároveň 1 chyba sa opakovala 3krát). Auto nemá ani rok. Opravy vykonala autorizovaná opravovňa. Za poslednú sme si však už museli zaplatiť, ak sme chceli doklad o oprave. Kupujúci v odstúpení vyzval predávajúceho na vrátenie kúpnej ceny do 10 dní od doručenia odstúpenia s uvedením čísla účtu, na základe čoho mu kupujúci vráti automobil. Predávajúci sa mu zatiaľ neozval, nijako ho nekontaktoval. Ako by mal kupujúci ďalej postupovať? A čo keď sa v najbližšej dobe (dokým sa tento problém s odstúpením od zmluvy vyrieši) auto opäť pokazí, kto bude hradiť opravu, predávajúci či kupujúci? Platí na auto po odstúpení od kúpnej zmluvy stále 5 ročná záruka?

Môže spoločenstvo vlastníkov bytov zakázať jednému z majiteľov bytov podnikateľskú činnosť (ubytovacie služby) v byte, ktorý je súčasťou bytového domu? Byt je v osobnom vlastníctve podnikateľa, ktorý chce prevádzkovať ubytovacie služby. A ako by to bolo, keby byt bol vo vlastníctve s.r.o.?