Otázky v kategórii: Občianske právo

Nájomca – firma A odmietol podpísať nájomnú zmluvu, nakoľko suma vo výške 0,07 eur za 1 m² je príliš vysoká – súhlasí jedine s výškou nájmu za 0,00066 eur za 1 m², ide o sumu, za ktorú platí nájom občanom obce - vlastníkom ornej pôdy a trvalého trávneho porastu. Obec vlastní pozemky - ostatné plochy vo výmere 1 375 m² nachádzajúce sa v areáli poľnohospodárskeho dvora. Doposiaľ obec s firmou A. nemala uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu, hoci pozemky už užíva dlhšiu dobu. Konateľ s obcou nechce spolupracovať. Tvrdí, že túto zmluvu považuje za výsmech a zašle ju na ministerstvo pôdohospodárstva ako dôkaz toho, že obec nevychádza v ústrety poľnohospodárom.

Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?

Stavebník oznámil na stavebný úrad stavebné úpravy oplotenia súčasťou ktorého je aj bránka umožňujúca vstup na vlastný aj susedov pozemok. Keďže pozemok stavebníka je široký len cca 35 cm, majiteľ susedného pozemku po ktorom sa doteraz pohyboval stavebník s tým už nesúhlasí, pretože sa pohybujú po jeho pozemku nielen počas stavebných prác ale kedykoľvek aj v minulosti. Vlastník dotknutého pozemku písomne požiadal stavebníka aby nebudoval bránu k jeho pozemku a kópiu zaslal na stavebný úrad. Stavebník sa ústne vyjadril že tam kde bola bránka nebude budovať ani plot a ostane tam voľný prechod. S týmto riešením nesúhlasí vlastník susedného pozemku. Pozn.: Stavebník má hlavný vchod na pozemok zabezpečený z verejnej komunikácie. Ako má ďalej postupovať stavebný úrad?

K otázke boli následne pripojené nasledovné podklady:

• snímka z pozemkovej mapy so zakreslením trasy oplotenia a bránky,
• ohlásenie stavebných úprav/udržiavacích prác, ktoré stavebníčka datovala dňa 19. 4. 2013 a na obecný úrad bolo doručené dňa 24. 4. 2013,
• podanie spoluvlastníka susednej nehnuteľnosti zo dňa 7. 5. 2013 zaslané stavebníčke a na vedomie obci ako stavebnému úradu (na obecný úrad doručené dňa 7. 5. 2013); z obsahu podania vyplýva, že ide o námietky a pripomienky suseda proti uskutočneniu stavebných úprav oplotenia.

Zamestnanec neplatí splátky finančnej spoločnosti a tá požiadala zamestnávateľa o zrážanie splátok. Musí mať zamestnávateľ so zamestnancom písomnú dohodu o týchto zrážkach? V tomto prípade si, podľa môjho názoru, odporuje Zákonník práce s Občianskym zákonníkom.

Poľnohospodársky podnik požiadal správcu dane o platenie dane v splátkach na rok 2008, pretože obec všeobecne záväzným nariadením na rok 2008 na toto zdaňovacie obdobie neurčila splátkový kalendár. Obec vydala rozhodnutie o zriadení záložného práva podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., zákona, zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. Do konca minulého roka správa katastra nemala námietky. Začiatkom roka 2009 správca dane podal na správu katastra návrh na zaregistrovanie rozhodnutia najskôr o zrušení záložného práva, (pretože to bolo na tú istú nehnuteľnosť) a následne na zriadenie záložného práva. Kataster obci oznámil, že obec musí predložiť záložnú zmluvu vypracovanú podľa § 151a a § 552 Občianskeho zákonníka, pričom obci zoslal aj vzor zmluvy. Ako má obec v tejto veci postupovať?

V areáli školy je postavený bytový dom (bývalá učiteľská bytovka), ktorá je napojená na školský vodovod s osobitnou vetvou a vodomerom. Vodári odpisujú odber vody iba z hlavného vodomeru školy. Odobratú vodu z vetvy, kde je napojená bytovka bude odpisovať poverený obyvateľ bytovky a oznamovať škole. Následne po zaslaní vyúčtovacej faktúry vodárňami za určité obdobie bude škola posielať oznámenie o výške platby za odobratú vodu bytovky poverenému obyvateľovi. Tento po rozrátaní medzi jednotlivé byty a vysporiadaní úhrad, pošle celú sumu platby za vodu na účet školy. Aký písomný druh dokumentu má byť uzatvorený medzi školou a uvedeným povereným obyvateľom bytovky (zmluva, dohoda, ...)? Je správny postup, ak by škola nevystavovala OF, ale poslala iba oznámenie o výške platby za odobratú vodu, ak nebude podpísaný žiadny dokument, iba ústna dohoda?

Počas pobytu detí materskej školy vonku  došlo k poškodeniu (poškriabaniu) motorového vozidla zaparkovaného na priestranstve pri materskej škole. Učiteľky na toto priestranstvo zobrali deti a tie sa tam cca hodinu bez riadneho dozoru učiteliek  (výpoveď svedka)  „hrali“. Poškriabali pritom auto zástupkyne materskej školy, a tá sa domáha škody od učiteliek. Ako postupovať, má na to zástupkyňa nárok? Je zjavné aj porušenie pracovnej disciplíny učiteľkami. Zástupkyňa bola v tom čase na porade vedenia školy.

V obci pôsobí detský ľudový súbor. Počas prestávky na nácviku dvaja členovia súboru (15, 11) vymýšľali a ten 15-ročný sotil mladšieho pričom ten spadol a zlomil violončelo jedného z členov. Nástroj bol zabalený originálnom tvrdenom obale a bol na mieste pri ostatných nástrojoch. Čiže nebol iba tak niekde položený. Vedúci súboru oznámil deťom, že vzniknutú škodu budú musieť rodičia nahradiť. Ospravedlnenie za vzniknutú škodu a sľub náhrady napísali v SMS komunikácii obidvaja chlapci. Otec staršieho chlapca sa však v telefonickom rozhovore vyjadril, že on na opravu nedá ani cent a nejaký zlámaný nástroj ho nezaujíma. Ako sa majú rodičia domôcť uznania škody a ako majú postupovať aby si vymohli náhradu vzniknutej škody. Cena nástroja bola 1.050,- € na čo však rodičia dieťaťa nemajú doklad, pretože ho kupovali cez vedúceho súboru od člena filharmónie (čiže z druhej ruky). Stačilo by v tomto prípade svedectvo vedúceho súboru, alebo majú mať aj nejaké cenové ohodnotenie od nejakého výrobcu nástrojov, prípadne predajne nástrojov? Odborník na výrobu a opravu nástrojov sa vyjadril, že bude potrebné vymeniť celú prednú dosku violončela (čo môže úplne zmeniť zvuk nástroja), čo môže stáť takmer toľko ako stál nástroj. Ako majú poškodení rodičia postupovať? Majú si opravu zaplatiť sami a vymáhať náhradu škody? Čo v prípade, keď si rodičia detí nechcú priznať vinu svojich detí na spôsobení škody na majetku iného dieťaťa? Môžu si rodičia vymáhať škodu od súboru?

V roku 2013 som požiadala obec o zaradenie pozemku (parcela č. .....) do navrhovaného zastavaného územia obce, resp. územia vhodného na zastavania, a to formou zmluvy, za čo som zaplatila zálohu pomernej časti ceny za zhotovenie zmeny 800 €. Avizovaná úprava, zmena územného plánu obce sa konala až v 2/2015. Na stránke obce je zverejnený nový územný plán, kde som sa dozvedela, že do územného plánu bola zaradená iba polovica môjho pozemku. Do dnešného dňa som od obecného úradu nedostala žiadne písomné vyjadrenie k dôvodu nezaradenia celej parcely do územného plánu, ale iba jej polovice. Nevidím rozumný dôvod nezaradiť ho do navrhovaného zastavaného územia obce, nakoľko všetky pozemky susediace s uvedeným pozemkom už sú zakreslené v územnom pláne obce. Ako môžem postupovať ak nesúhlasím s rozhodnutím obce? Do dnešného dňa som nedostala ani preplatok finančných prostriedkov, keďže som zálohu zaplatila v sume zodpovedajúcej zaradeniu celého pozemku do územného plánu obce. Môžu poslanci a poverení zamestnanci obce postupovať tak, že bez uvedenia dôvodu zaradia do územného plánu obce iba časť pozemku? Musia alebo nemusia poslať písomné vyjadrenie k zaradeniu (nezaradeniu) pozemku do územného plánu obce? Môže zamestnanec stavebného úradu odmietnuť podať informácie (vysvetlenie) o danej veci môjmu manželovi s odôvodnením, že bude komunikovať iba s osobou, ktorá podala žiadosť? Môže mi dopredu určiť koľko domov budem môcť v budúcnosti na pozemku postaviť?

Zdedil som pozemok, v ktorom mám podiel 1/2. Chcem odkúpiť od podielového spoluvlastníka druhú polovicu. Spadala by odkupená polovica do bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko som ženatý? Resp., ako uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo ako postupovať, aby som bol výlučným vlastníkom pozemku?