Otázky s vecným pojmom: Náhrada príjmu

Zamestnancom preplácame sviatok náhradou mzdy podľa § 122 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Je táto náhrady mzdy za sviatok  súčasťou hrubých miezd, z ktorých sa tvorí sociálny fond, resp. treba túto položku vylúčiť z tvory sociálneho fondu, keďže ide o náhradu mzdy?

Ako je to v prípade potreby voľna na vlastné ošetrenie zamestnanca u lekára? Koľko dní v roku môže byť zamestnanec práceneschopný a ako je to s náhradou mzdy?

Vzhľadom na nerovnomernú prevádzku sa spoločnosť rozhodla, že zamestnanci, ktorí odpracujú nadčas si budú prednostne čerpať náhradné voľno, nakoľko v rámci prevádzky sa vyskytujú výrazne pracovne „silnejšie“ a „slabšie“ mesiace. Spoločnosť zamestnáva 15 zamestnancov, t. j. neuvažuje o konte pracovného času. Podľa § 121 Zákonníka práce zamestnancovi patrí mzda za prácu nadčas, t. j. pochopila som to tak, že mzdu za nadčas dostane zamestnanec vyplatenú v mesiaci, keď nadčas odpracuje (§ 118 – zamestnancovi patrí mzda za vykonanú prácu). V nasledujúcom mesiaci bude čerpať náhradné voľno, za ktoré mu už ale mzda nepatrí, nakoľko nevykonáva prácu. T. j., dôjde k výkyvom v mesačných mzdách - napr. pri fonde prac. času 160 hodín a mesačnej mzde 1 000 €, ak zamestnanec odpracuje 80 hodín nadčasov tak dostane mzdu 1 500 €. V nasledujúcom mesiaci vyčerpá 80 hodín náhradného voľna, t. j. dostane mzdu 500 €. Zamestnanci nechcú výkyvy vo mzdách, argumentujú, ze inde mali v podstate stále rovnakú mzdu, aj keď robili nadčasy a potom čerpali náhradné voľno. Je možnosť sa dohodnúť so zamestnancami o odklade vyplatenia mzdy za nadčas do obdobia, keď budú čerpať náhradné voľno? Je pre tento postup opora v zákone? Alebo mzda za nadčas musí byť vyplatená v čase, ked je práca vykonaná a výkyvom vo mzdách sa nevyhneme? Je možnosť aj opačného postupu, že najprv sa bude čerpat náhradné voľno a nadčas sa odpracuje neskôr. Ako sa to prejaví vo mzde?

Ako správne vypočítať plat za čerpanie dovolenky v prípade starostu? Podľa ktorého právneho predpisu sa má vypočítať starostovi plat za dovolenku?

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.

Zo zákona má zamestnanec nárok na pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu 7 dní  na seba a 7 dní  na sprevádzanie rodinného príslušníka. Zamestnankyňa chodí na vyšetrenia so svojou matkou a ešte žiada, že má nárok na invalidného manžela 7 dní, ale v zákone som to nenašla. Prosím o vyjadrenie.

Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?

Prosím o vyjadrenie, či náhrada za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska vstupuje do vymeriavacieho základu DDS za zamestnávateľa a do výpočtu tvorby sociálneho fondu, nakoľko v programe MRP nám to tam automaticky zaraďuje.

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Zamestnancom pracujúcim v trvalom pracovnom pomere v priestoroch spoločnosti chce spoločnosť preplácať v roku 2013 náhrady, pravdepodobne paušálne vo výške cca 200 eur mesačné za používanie vlastného naradia (nástrojov), ktoré používajú v priestoroch firmy, a aj doma, ide o notebooky, internet, a pod. Spoločnosť prevádzkuje internetový obchod a títo zamestnanci pracujú aj doma, spracúvajú si objednávky, a pod. Ide z hľadiska spoločnosti o daňovo uznané výdavky, a z hľadiska  zamestnancov je ich príjem ako nezdaniteľná náhrada? Je tento príjem oslobodený aj od povinného sociálneho a zdravotného poistenia? Je rovnaká legislatíva v tejto oblasti, aj keď zamestnanci pracujú na dohodu o pracovnej činnosti?