Otázky s vecným pojmom: Pracovný čas

Firma má zavedené 2 typy pracovného času - pružný pracovný čas na mesačné obdobie a nepretržitý 12-hodinový pracovný čas (4 zmeny). Niektorí zamestnanci, ktorí majú primárne pružný pracovný čas, majú v pracovnej zmluve dohodnuté, že budú zastupovať v prípade potreby (PN, dovolenky) zamestnancov pracujúcich na 12-hodinových zmenách  (11,5 h bez prestávky na jedenie a oddych). Títo zamestnanci potom v rámci mesiaca čerpajú voľno za hodiny navyše odpracované v zmenovom režime (počítame 4 h na zmenu, pretože priemerný denný pracovný čas zamestnancov pracujúcich v pružnom pracovnom čase je 7,5 h). V prípade, že si čerpajú voľno („náhradné voľno“?) za tieto hodiny na celý deň, je potrebné im započítať do dochádzky 7,5 h, alebo 4,5 h, čo je stanovený základný pracovný čas (od 8.00 h do 13.00 h)?

Ak si nevyčerpajú všetky navyše odpracované hodiny pri zastupovaní počas mesiaca, vyčerpajú si ich v nasledujúcom období, čo považujeme za čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, príp. sú im preplatené s nadčasovým príplatkom. V prípade, že si voľno vyčerpajú v priebehu mesiaca a odpracujú len fond pracovného času (t. j. prevádzkový čas), máme taktiež považovať tieto hodiny  za nadčasy a čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas? Prácou nadčas pri pružnom pracovnom čase je totiž práca vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom období (mesiac). Pravidelný zmenový kalendár sa im nedá stanoviť, lebo zastupovanie je väčšinou nepravidelné a výnimočné.

V zmysle zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela"), platného  od 1. 9. 2011 sa mení znenie § 88 - pružný pracovný čas. Základný a voliteľný pracovný čas zamestnávateľ nemusí stanoviť. Prevádzkový čas je celkový čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v pružnom pracovnom období (v našej firme je to mesiac). Okrem toho, nové znenie § 97 v ods. 3 Zákonníka práce stanovuje, že práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, nad rozsah prevádzkového času, v určenom pružnom pracovnom období. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje so súhlasom zamestnávateľa viac hodín, ako je prevádzkový čas, považuje sa to za prácu nadčas, za ktorú si možno napr. vyčerpať náhradné voľno. Môže  si zamestnanec náhradné voľno čerpať aj pred ukončením mesiaca alebo až v nasledujúcom mesiaci? Treba k tomu nejaké doklady, ktoré preukazujú, že hodiny boli odpracované na príkaz, resp. so súhlasom zamestnávateľa? Alebo je postačujúci výkaz dochádzky, podpísaný vedúcim zamestnancom?

Zamestnanec, čašník - v hlavnom pracovnom pomere pracuje nepravidelne. Jedna zmena trvá 12 hodín. Musí však dodržiavať 40 hodinový pracovný týždeň. Ako sa potom vypočíta nárok na dovolenku za rok ?

Musí zamestnávateľ viesť evidenciu pracovného času? Aké sú jeho povinnosti podľa Zákonníka práce?

Zamestnávateľ chce zmeniť zamestnancovi pracovnú pozíciu, kde sa mu mení aj pracovný čas a mzda, samozrejme, so súhlasom zamestnanca. Stačí k pracovnej zmluve vystaviť dodatok s uvedenými zmenami alebo treba vystaviť novú pracovnú zmluvu? 

Ako postupovať pri výpočte mzdy, ak pracovník zvyčajne pracuje na dennej zmene, avšak výnimočné vo februári odpracoval týždeň dennú a 3 týždne na nočnú zmenu.

• Základná mzda - 500 eur.
• Priemerný hodinový zárobok za posledný štvrťrok - 3,2083 eura.
• Počet odpracovaných  dní -  20.
• Počet nadčasov vo februári 2013 - 70 hodín.
• Počet nočných vo februári 2013 -  92 hodín.
• Fond pracovného času vo februári 2013 - 230 hodín.
• Príplatok za nadčas -  25 %.
• Príplatok za nočnú 20%.

Výpočet

• Základná tarifná mzda  - 500 eur.
• Základný plat za nadčas?
• Za nadčas - 3,2083 x 70 hod x 25 % = 56,145 eura.
• Nočné zmeny?

Za akých okolností môže zamestnanec s uzatvorenou pracovnou zmluvou na kratší pracovný čas mať nepravidelný príjem? Aké to má výhody, resp. nevýhody?

V rámci popisu činností je mojim predmetom kontrola našich závodov, ktoré sú rozmiestnené od môjho miesta výkonu práce, napísaného v zmluve cca 200 km. Ide o pracovnú cestu, ktorú mám vykonávať zhruba dvakrát mesačne. Zároveň mám automobil zverený do užívania, a v ktorom je umiestnené GPS. Môj týždenný pracovný čas v zmluve je 40 hod. Na pracovnú cestu som išla 6.53 h z miesta môjho bydliska, čo je bližšie na vzdialenosť do závodu, t. j. nešla som na pracovisko a odtiaľ na služobnú cestu.

Príklad :

• Začiatok služobnej cesty do závodu  je v trvaní od 6.53 h do 9.00 h, t. j. cca 2 h - vedenie motorového vozidla.
• Od  9.00 h. do 19.00 h., t. j. 10 h  výkon prác.
• Koniec služobnej cesty od 19.00 h. do 21.15 h, t. j. cca 2 h - vedenie motorového vozidla.

Koľko hodín pracovného času sa mi v ten deň zaráta do odpracovaného času?

Zákon č. 317/2009 Z. z. neumožňuje prijať nekvalifikovaného pedagogického zamestnanca. V priebehu školského roka nám odchádza pedagogická zamestnankyňa na materskú dovolenku. Jej vyučovací úväzok nie je možné prerozdeliť medzi kvalifikovaných učiteľov s rovnakou aprobáciou z dôvodu maximálnej vyťaženosti, ani zabezpečiť vyučovanie novým kvalifikovaným učiteľom. Je možné, na dobu určitú, prijať nekvalifikovaného učiteľa? Je možné kvalifikovaného alebo nekvalifikovaného pedagogického zamestnanca zamestnať na dohodu o vykonaní pracovnej činnosti?

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.