Otázky v kategórii: Pracovné právo

Zamestnávateľ mal v úmysle povoliť zamestnancovi použiť súkromné motorové vozidlo na pracovné cesty v zmysle § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Doteraz v podobných prípadoch zamestnávateľ vyžadoval okrem kópie technického preukazu aj doklady k preukázaniu, že vozidlo je havarijne poistené. Avšak tento zamestnanec svoje vozidlo havarijne nepoisťuje. Aké riziká a nepríjemnosti by firme hrozili v prípade poistnej udalosti, keby urobila v tomto prípade výnimku, resp. by od tejto podmienky pre zamestnancov upustila? Zamestnanec je ochotný vzdať sa akýchkoľvek nárokov voči firme v prípade vzniku poistnej udalosti. Bolo by toto jeho vyhlásenie právne účinné?

Ako by mala byť v kolektívnej zmluve správne naformulovaná povinnosť zamestnávateľa vykonať zamestnancovi - členovi odborovej organizácie zrážku členského príspevku zo mzdy a odvedenie zrazenej časti (členského príspevku) na príslušný účet, tak aby to bolo v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov (18/2018 Z. z.), GDPR a ZP, nakoľko údaj o členstve v odborových organizáciách predstavuje osobitnú kategóriu osobných údajov. Vyžaduje sa v tomto prípade súhlas so spracúvaním osobných údajov dotknutej osoby - zamestnanca - člena odb.org.? Alebo tak môže zamestnávateľ urobiť aj bez súhlasu zamestnanca, a to len na základe písomnej žiadosti zamestnanca a písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy podľa § 131 ods. 3 ZP? Prichádzala by v uvedenom prípade do úvahy aj dohoda podľa § 551 OZ? Môžu odborové organizácie (ak je ich viac na pracovisku zamestnávateľa) predložiť zoznam svojich členov zamestnávateľovi za účelom vykonávania zrážok zo mzdy? Uvedená povinnosť odborových organizácií (ich predsedov) by sa výslovne aj uviedla v KZ. Podľa uvedeného bude zamestnávateľ vedieť, ktorý zamestnanec je členom ktorej odborovej organizácie, a to aj na základe rozdielnej výšky zrazených členských príspevkov, ktoré sa budú odvádzať odborovým organizáciám. Je to v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. a ostatnými VZPP?

Spoločnosti bolo doručených deväť exekučných príkazov na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca. Aktuálne vykonávame zrážku v poradí tretieho exekučného príkazu vo výške jednej tretiny a súčasne vykonávame zrážku v poradí siedmeho exekučného príkazu z druhej tretiny na prednostnú pohľadávku. Zamestnancovi je zohľadňovaná pri vykonávaní zrážok základná suma v zmysle § 70 Exekučného poriadku, zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku, nejde o výživné. V marci 2015 bol doručený upravený príkaz vykonávať zrážky zo mzdy k deviatemu exekučnému príkazu v znení, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy a iných príjmov povinného zrážku tak, že nebude prihliadať na základnú sumu v zmysle § 70 Exekučného poriadku, ktorá je povinnému zohľadňovaná pri vykonávaní zrážok z iných príjmov vyplácaných Sociálnou poisťovňou, t. j. v súčasnosti vo výške dôchodkovej dávky vyplácanej povinnému v jej aktuálnej sume 116,90 €, ale zároveň bude zamestnávateľ postupovať v súlade s § 71 Exekučného poriadku (t. j., po prípadnom započítaní relevantnej časti základnej sumy, čistú mzdu do výšky 150% sumy životného minima zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, z tejto sumy zrazí jednu tretinu a túto sumu spoločne so sumou čistej mzdy prevyšujúcou 150 % sumy životného minima odvedie súdnemu exekútorovi)

1/ Ako budeme postupovať pri výpočte zrážok zo mzdy zamestnanca po doručení uvedeného upraveného príkazu? Aká bude výška zrážok pri čistej mzde 350 €? Zamestnanec má jednu vyživovanú osobu.

2/ Doručený upravený príkaz k deviatemu exekučnému príkazu sa bude uplatňovať už pri výpočte aktuálne vykonávanej zrážky tretieho a siedmeho exekučného príkazu alebo až pri vykonávaní zrážky deviateho exekučného príkazu?

Aká je maximálna  výška mesačnej sumy pre zamestnancov pracujúcich na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v r. 2011?

Doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnávateľ vykonával zamestnancovi zrážky zo mzdy od 1. 7. 2013. Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia s účinnosťou od  1. 11. 2013 zamestnávateľ vykonával zamestnancovi neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vzhľadom na to, že zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku. Akým spôsobom je možné neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vysporiadať v súlade s exekučným poriadkom? Exekútor sa vyjadril, že keďže nevznikla chyba na strane Exekútorského úradu, nie je povinný zrážky vrátiť. Prosím o zaslanie informácie, má zamestnávateľ právo požiadať Exekútorský úrad o vrátenie neoprávnene zrazených zrážok zo mzdy zamestnanca z dôvodu nesprávneho výpočtu zrážky zo mzdy? Prípadne je možné v nasledujúcich mesiacoch nezrážať zrážky zo mzdy až do vysporiadania nesprávne zrazených vyšších zrážok?

Zamestnanec neplatí splátky finančnej spoločnosti a tá požiadala zamestnávateľa o zrážanie splátok. Musí mať zamestnávateľ so zamestnancom písomnú dohodu o týchto zrážkach? V tomto prípade si, podľa môjho názoru, odporuje Zákonník práce s Občianskym zákonníkom.

Kedy vzniká povinnosť zriadenia dvojzmennej prevádzky a aké povinnosti pri jej zriadení vyplývajú zamestnávateľovi voči zamestnancom a voči inštitúciám?

Právnická osoba (s.r.o.) má jeden z predmetov podnikania aj výrobu pekárskych a cukrárenských výrobkov a k tomu zriadenú prevádzkareň (kaviareň-cukráreň). Právnická osoba plánuje túto kaviareň-cukráreň zavrieť (zrušiť) cca o 3 mesiace, pričom právnická osoba sa ale neruší (s.r.o. zostáva). Ako má zamestnávateľ (s.r.o.) v tomto prípade postupovať voči zamestnancom? Aký má uplatniť výpovedný dôvod v takomto prípade? Je to § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce? Ako sa bude daný výpovedný dôvod správať pri ochranných dobách zamestnancov (PN, tehotná zamestnankyňa a zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke), aký to bude mať dopad na plynutie výpovedných dôb zamestnancov? Napr., ak bude zamestnancovi daná výpoveď pred začatím ochrannej doby, kedy mu uplynie výpovedná doba (napr. zamestnanec sa dá po doručení výpovede na PN), resp. kedy sa skončí pracovný pomer tohto zamestnanca?

Podľa ust. § 15 zákona o obecnom riadení komisie obecného zastupiteľstva sú stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. O aké kontrolné činnosti ide? Má právo komisia vyžiadať informácie o výške platu jednotlivých zamestnancov? Podľa zákona odmeňovanie zamestnancov patrí do kompetencie starostu (podľa odmeňovacieho poriadku, ktorý schvaľuje len starosta a nie obecné zastupiteľstvo). Členovia komisií nie sú viazaní žiadnou mlčanlivosťou.

Je obec povinná zverejňovať aj pracovné zmluvy uzatvorené od začiatku roku 2011?