Otázky v kategórii: Sociálne zabezpečenie

Som majiteľom spoločnosti,  v ktorej som konateľom a zároveň aj zamestnancom. Keďže v auguste som sa dožil 60 rokov, rád by som išiel do predčasného dôchodku. Z právneho hľadiska, aký to bude mať vplyv, resp. aké úkony treba vykonať pre ďalšiu pôsobenie v spoločnosti? Poznamenávam, že spoločnosť by som si chcel naďalej ponechať a byť v nej zamestnaný ako doteraz.

Spoločnosti vznikla povinnosť vytvorenia stálej prevádzkarne v Nemecku. Okrem povinnosti platenia dane z príjmu v Nemecku má spoločnosť aj povinnosť platenia odvodov za zamestnancov? Zamestnanci sú prihlásení v slovenskom sociálnom systéme a odvody a daň zo závislej činnosti odvádza spoločnosť v Slovenskej republike.

Aké povinnosti má spoločnosť, ktorá zamestnáva dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom a dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom? Kde všade odvádza spoločnosť poistné a v akej výške? Aké povinnosti má samotný dohodár pri jednotlivých dohodách - ak okrem tejto dohody nemá žiaden iný príjem (je akoby "dobrovoľne nezamestnaný")? Aké sú iné podmienky, ak tento dohodár je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný?

Fyzickej osobe vznikol poistný vzťah ako zamestnancovi z dvoch pracovných pomerov. Vymeriavací základ zamestnanca z pracovného pomeru u zamestnávateľa „A" je vo výške 1 980 € a u zamestnávateľa „B" je vo výške 1 100 €. Zamestnanec nie je sporiteľom podľa zákona č. 40/2004 Z. z.  o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Spoločnosť s. r. o. vypláca v roku 2013 podiely na zisku za rok 2007 spoločníkom z Českej republiky. Podlieha vyplácanie podielov za rok 2007 nejakej oznamovacej povinnosti voči Sociálnej alebo zdravotnej poisťovni na Slovensku alebo v Českej republike? Je vyplatenie podielov zahraničných spoločníkov s podielom na základnom imaní 45 % oslobodené od dani z príjmov?

Fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca a súčasne aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej vzniklo od 1. júla 2010 povinné nemocenské a  dôchodkové poistenie na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutého za kalendárny rok 2009. Vymeriavací základ fyzickej osoby ako zamestnanca z pracovného pomeru je vo výške 2 700 €. Vymeriavací základ fyzickej osoby ako povinne nemocensky poistenej a povinne  dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške 540 €.

Študent strednej školy cez prázdniny poberal príjmy na základe Zmluvy o vytvorení a použití umeleckého výkonu za odohraté divadelné predstavenie. V zmluve je uvedené, že: "umelec súhlasí, že preberá nezdanenú odmenu a daň si odvedie sám." Aké daňové povinnosti vznikli študentovi na základe takéhoto príjmu? Vznikli mu aj registračné povinnosti, resp. povinnosti voči sociálnej či zdravotnej poisťovni? Ak áno, v akej lehote?

Spoločnosť už dlhé roky zabezpečuje prepravu zamestnancov z ich bydliska na pracovisko. Na základe 19 ods. 2 písm. s) ZDP, zamestnancom vznikne nepeňažný príjem za prepravu, ktorý ale zamestnávateľ nezahrnul do vymerievacieho základu pre výpočet odvodov, ani neodvádzal z neho preddavok na daň z príjmov. Podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti z nepeňažného príjmu zamestnancov? Zamestnávateľ by mal postupovať podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov? Ako to je z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov? Môže zamestnávateľ počítať s nejakou pokutou, resp. úrokmi z omeškania (aj z hľadiska dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov) a je ich výška (pokút a úrokov z omeškania) presne definovaná v zákone? 

Źena je zamestnaná na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa A od roku 2015. V roku 2022 bola na rodičovskej dovolenke a od 01.01.2023 opäť nastúpila do práce. Žena sa 19.09.2023 zamestnala na skrátený úväzok u zamestnávateľa B, čiže má dva súbežné pracovné pomery. Je tehotná a plánovaný nástup na materskú dovolenku je december 2023, keď by začala aj poberať materské. Ak žena pôjde na materskú dovolenku v decembri 2023, tak bude mať nárok na výplatu materského z oboch pracovných pomerov, teda aj z toho, ktorý bol uzavretý 19.09.2023?

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?