Otázky v kategórii: Sociálne zabezpečenie

Má registračnú alebo oznamovaciu povinnosť fyzická osoba nepodnikateľ (už má pridelené DIČ z titulu súkromného prenájmu bytu), keď začala poberať príjmy na základe licenčnej zmluvy, uzatvorenej v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v z. n. p., v ktorej autor (autorizovaný architekt) - fyzická osoba udeľuje svoj súhlas na použitie autorského diela? Ak má registračnú alebo oznamovaniu povinnosť - do akého termínu? Podlieha tento príjem na základe licenčnej zmluvy dani z príjmov? Vstupuje tento príjem na základe licenčnej zmluvy do obratu DPH?  Aký vplyv má tento príjem na zdravotné a sociálne poistenie?

Som majiteľom spoločnosti,  v ktorej som konateľom a zároveň aj zamestnancom. Keďže v auguste som sa dožil 60 rokov, rád by som išiel do predčasného dôchodku. Z právneho hľadiska, aký to bude mať vplyv, resp. aké úkony treba vykonať pre ďalšiu pôsobenie v spoločnosti? Poznamenávam, že spoločnosť by som si chcel naďalej ponechať a byť v nej zamestnaný ako doteraz.

Prihlásili sme fyzickú osobu Sociálnej poisťovne,  táto fyzická osoba má  nepravidelný príjem, činnosť vykonáva na základe mandátnej zmluvy ako nepodnikateľ. Odvody do Sociálnej poisťovne sa  odvádzajú z nepravidelného príjmu. Je povinnosť prihlásiť firmu ako zamestnávateľa aj do príslušnej zdravotnej poisťovne a na daňový úrad a odvádzať  preddavky a daň, alebo si táto fyzická osoba  vysporiada svoju daňovú a zdravotnú povinnosť v ročnom zúčtovaní?

Źena je zamestnaná na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa A od roku 2015. V roku 2022 bola na rodičovskej dovolenke a od 01.01.2023 opäť nastúpila do práce. Žena sa 19.09.2023 zamestnala na skrátený úväzok u zamestnávateľa B, čiže má dva súbežné pracovné pomery. Je tehotná a plánovaný nástup na materskú dovolenku je december 2023, keď by začala aj poberať materské. Ak žena pôjde na materskú dovolenku v decembri 2023, tak bude mať nárok na výplatu materského z oboch pracovných pomerov, teda aj z toho, ktorý bol uzavretý 19.09.2023?

Pokiaľ je zamestnanec chorý, je výhodnejšie čerpať dovolenku alebo byť práceneschopný? Ako je to s vyplácaním nemocenských dávok?

Má rodič nárok na rodinné prídavky a daňový bonus na dieťa žijúce s ním v jednej domácnosti, ak uvedené dieťa študuje na vysokej škole formou denného štúdia a zároveň je majiteľom a konateľom firmy - s. r. o.? V uvedenej spoločnosti študent nie je zamestnaný, ani nemá doposiaľ žiadny príjem z tejto firmy.

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastných stravovacích zariadeniach pre zamestnancov rozličných spoločností. Najprv predáme naše interné gastrolístky zamestnávateľom na faktúru, oni ich vydajú svojim zamestnancom, ktorí sa za ne stravujú v našich zariadeniach. Faktúra za tieto lístky je vystavená s DPH (t. j. MD 311 / D 324 a 343). Gastrolístky sú ceniny, nemali by sme ich radšej fakturovať bez DPH? Zúčtovanie použitých lístkov prebieha internou faktúrou, ktorá nejde klientovi (t. j. MD 324 / D 602). Nemali by sa tržby za obedy (platené v gastrolístkoch) radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Keďže vystavujeme faktúru za naše interné gastrolístky s DPH a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry zamestnávateľom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali naše interné gastrolístky ako zálohu . Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha (gastrolístky) -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Je tento postup správny? Aké sú alternatívy?

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak sa zamestnanec oneskorene dostaví na pracovisko (mešká 1,5 hodiny) bez ospravedlnenia, bez vážneho dôvodu, s tým, že zaspal. Ak chce zamestnávateľ dať takémuto zamestnancovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny (s možnosťou výpovede), musí najskôr požiadať zástupcov zamestnancov (odbory) o prerokovanie zameškania práce (časti pracovnej zmeny) a následne po doručení ich stanoviska rozhodnúť, že sa jedná o neospravedlnené zameškanie časti pracovnej zmeny? Až po týchto krokoch môže zamestnancovi doručiť písomné upozornenie na porušenie PD? Alebo to tak nie je a zamestnávateľ v tomto prípade nie je povinný prerokovať a rozhodnúť o absencii? Aké má zamestnávateľ možnosti vzhľadom na to, že sa nejedná o zameškanie celej pracovnej zmeny, ale len jej časti, pričom ide o prvé takéto zameškanie (neskorý príchod zamestnanca do práce)? Nahlasuje sa necelodenná absencia zamestnanca v práci Sociálnej a zdravotnej poisťovni?

Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla na súkromné aj služobné účely je predmetom dane z príjmu a vstupuje do vymeriavacích základov na výpočet výšky poistného do poisťovní?

Spoločnosť už dlhé roky zabezpečuje prepravu zamestnancov z ich bydliska na pracovisko. Na základe 19 ods. 2 písm. s) ZDP, zamestnancom vznikne nepeňažný príjem za prepravu, ktorý ale zamestnávateľ nezahrnul do vymerievacieho základu pre výpočet odvodov, ani neodvádzal z neho preddavok na daň z príjmov. Podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti z nepeňažného príjmu zamestnancov? Zamestnávateľ by mal postupovať podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov? Ako to je z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov? Môže zamestnávateľ počítať s nejakou pokutou, resp. úrokmi z omeškania (aj z hľadiska dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov) a je ich výška (pokút a úrokov z omeškania) presne definovaná v zákone?