Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Sme nemocnica, príspevková organizácia ŽSK. Naša odborová organizácia chce čerpať sociálny fond formou gastrolístkov, ktoré sa dajú zamestnancom na dni dovolenky. Je to možné, ako túto skutočnosť účtovať? Je toto čerpanie zdanené daňou z príjmu a platia sa odvody?

Má zamestnávateľ pri nástupe zamestnanca povinnosť poslať zamestnanca na vstupnú prehliadku? Ak áno, je následne preplatenie tejto prehliadky uznaný daňový náklad?

SZČO vykonávajúca stavebné práce, má zamestnancov pracujúcich v zahraničí - Rakúsku. V pracovnej zmluve je miesto výkonu práce uvedené Slovenská republika, Rakúsko. Zamestnanci chodia na dvojtýždňové turnusy. Majú zamestnanci nárok na cestovné náhrady počas výkonu práce v zahraničí? O aký druh cestovných náhrad môžu zamestnávateľa požiadať? Je to pre zamestnávateľa daňový výdavok? A ako sa uplatňuje nárok na cestovné náhrady - stravné, vypísaním tlačiva Cestovný príkaz?

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Zamestnávateľ (RO obce s právnou subjektivitou) doposiaľ nikdy neprispieval zamestnancom na DDS, je alebo nie je povinný podľa KZVS uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s nejakou DDS a prispievať min. 2 %, ak sa v KZ uvádza: "Výška príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zamestnávateľských zmluvách uzatvorených počas roka 2015 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. U zamestnávateľa, u ktorého sa v podnikovej kolektívnej zmluve uzatvorenej do 31. decembra 2014 dohodla určitá výška platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a u zamestnávateľa, ktorý uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou do 31. decembra 2014, zostáva dohodnutá výška platenia príspevkov zachovaná a v roku 2015 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. Ak zamestnávateľ má uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel." Zamestnávateľ si vysvetľuje uvedený článok KZ tak, že do roku 2015 nemal so žiadnou DDS uzavretú zamestnávateľskú zmluvu, nie je jeho povinnosťou uzatvárať zmluvu s DDS-kou o ktorej ho oboznámi zamestnanec. Pretože v KZ VS sa uvádza iba formulácia "ak zamestnávateľ má uzavretú zamestnávateľskú zmluvu... ." Je uvedený argument správny alebo nie? Ako môžu postupovať zamestnanci, ktorí oznámili zamestnávateľovi, že si dlhodobo prispievajú na DDS, no zamestnávateľ neuzatvoril zamestnávateľskú zmluvu so žiadnou DDS-kou? Neprispieva zamestnancom na DDS z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov v rozpočte školy a potreby dofinancovania z MŠVVaŠ SR. Nie je tu rozpor v povinnosti uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, v ktorej uzatvoril účastnícku zmluvu zamestnanec, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel?

1.) Ak začala pracovná cesta zamestnanca o 5.30 ráno v Košiciach a slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 10.45, pričom v Rakúsku potom zostal nocovať do nasledujúceho dňa. Má zamestnanec nárok na stravné na Slovensku vo výške 4,5 € (5-12 hodín) a zároveň na plné stravné platné v Rakúsku 45 €, keďže tam bol viac ako 12 hodín?

2.) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 13 ods. 5 definuje rozhodujúci čas pre posúdenie stravného v jednotlivých krajinách pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade leteckého spôsobu dopravy - odlet lietadla podľa letového poriadku. Správne tomu rozumiem, že zákon definuje túto podmienku rovnako pre všetky krajiny, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty EÚ alebo tretie krajiny?

3.) Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine. K cestovnému príkazu bol priložený bloček zo zmenárne v UA, kde zmenil 50 € na 1 400 UAH. Počas pracovnej cesty mal spolu výdavky vo výške 5 000 UAH a všetky tieto výdavky boli v cestovnom príkaze prepočítané kurzom zo zmenárne, kde zmenil iba 50 € na 1 400 UAH. Je tento postup správny? Ak nie, akým kurzom by sa mali tieto výdavky (okrem 1 400 UAH) prepočítať? Je relevantné tvrdenie zamestnanca, že mal už zvyšné UAH z predchádzajúcej pracovnej cesty?

Môže zamestnávateľ nejakým spôsobom "prinútiť" zamestnanca, aby s ním uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, keď ju zamestnanec nechce podpísať?

Zamestnankyňa nastúpila 12.3.2019 na materskú dovolenku. V roku 2019 odpracovala:

• v januári 20 prac. dní ( 31 kalendárnych dní)
• vo februári 18 prac. dní ( 28 kalend. dní)
• v marci 6 prac. dní ( 11 kalend. dní)

V roku 2019 vyčerpala 3 dni dovolenky, čiže zostatok dovolenky k 12.3.2019 mala 9 dní z r.2018 + 25 dní na r.2019. Materská dovolenka trvala od 12.3.2019 do 4.11.2019. Od 5.11.2019 čerpá rodičovskú dovolenku. Do práce by chcela nastúpiť po dovŕšení 3 rokov dieťaťa, t.j. 27.4.2022. Chcela by som sa spýtať, koľko dní má teda nárok na dovolenku? Za rok 2019 25 dní + 9 dní z r.2018 ? r. 2020, 2021 = 0 dní (čerpanie rodičovskej dovolenky) r. 2022 = 30 dní , alebo sa bude krátiť dovolenka (nakoľko matka v r. 2021 dovŕšila 33 rokov) ? Zamestnankyňa ktorá ju zastupovala, by teda mala skončiť toho 27.04.2022, kedy by nastúpila zamestnankyňa po rodičovskej dovolenke?