Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Spoločnosť zamestnáva 150 zamestnancov na HPP. Pri počte 10 % zamestnancov je situácia, že exekútorské úrady doručujú zamestnávateľovi exekučné tituly. Nie zriedka sa stáva prípad, že jednému zamestnancovi je doručených napríklad 15 exekučných titulov. Tie sú zaradené do poradia, všetky sú priebežne administratívne vybavované v zmysle platnej legislatívy.

Naša otázka znie, či môže zamestnávateľ takémuto zamestnancovi stŕhať zo mzdy napríklad fixnú čiastku 5 € za došlú exekúciu (administratívny poplatok za úkony spojené so spracovaním exekúcie), nakoľko si to žiada veľký časový priestor pre administratívu, poštové poplatky a celkové zastrešenie správnych výpočtov? Podotýkame, že exekúcie si spôsobil zamestnanec svojím vlastným konaním sám a zamestnávateľ nijakým spôsobom nezavinil zamestnancovu situáciu (má s tým spojené len povinnosti administratívne rozsiahle).

Môže slovenská spoločnosť - platiteľ DPH vystavovať faktúry, a riešiť odbyt  výrobkov v rámci Slovenska a následne toto celé fakturovať českej spoločnosti - tiež platiteľovi DPH? Konateľom v slovenskej aj českej spoločnosti – je tá istá osoba – občan SR. Česká firma nemá zamestnancov, bude ako platiteľ DPH nakupovať tovar v rámci EÚ , následne samozdaňovať a predávať tovar len na Slovensku bez dane (oslobodenie od dane)?

Vyplácam finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov zamestnankyni už niekoľko rokov. Za obdobie 03/2021 a 04/2021 som jej vyplatila FPnS pozadu, t.j. za 03/2021 v apríli a za 04/2021 v máji 2021. V májovej výplate som jej FPnS za 03/2021 aj 04/2021 zdanila a odviedla odvody do SP a ZP. Zamestnankyňa sa bráni, že som postupovala nesprávne, že som jej nemala nič zdaňovať ani robiť odvody, nakoľko si ona od 1.3.2021 nepodávala novú žiadosť o finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov. Tvrdí, že žiadosť o FPnS si podala v minulosti a vyššie uvedený postup na jej prípad neplatí. Má pravdu?

Možno popri výkone funkcie hlavného kontrolóra vykonávať aj mzdovú agendu, prípadne poslanca obecného zastupiteľstva?

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi dlhodobú hotovostnú pôžičku s ročným úrokom 1 %. Zamestnanec použil peniaze na kúpu bytu. V zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.  pôžičky nie sú predmetom dane. Iná situácia nastáva pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby. Ak je nižšia ako úroková sadzba, za ktorú by si zamestnanec mohol zobrať rovnakú pôžičku v banke v mieste a čase poskytnutia pôžičky, musí zamestnávateľ oceniť toto zvýhodnenie, ktoré predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem.

Keďže zamestnanec použil peniaze na kúpu bytu, môže zamestnávateľ porovnať uvedenú úrokovú sadzbu s úrokovými sadzbami pri hypotekárnych úveroch alebo musí použiť pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca úrokové sadzby, za ktorých banky poskytujú bežné bezúčelové spotrebné úvery?

Je nepeňažný príjem zamestnanca vymeriavacím základom pre platenie zdravotných a sociálnych odvodov? Platí odvody aj zamestnávateľ alebo iba zamestnanec?

Potrebovali by sme vedieť, ako je po 1. 1. 2018 chránený príjem zamestnanca.

Pre kontrolu, či sme vypočítali správne, prosíme o prepočet exekučnej zrážky ak:

1. Zamestnanec má čistý príjem 450,00 Eur, manželku a 2 vyživované deti, neprednostná pohľadávka.
2. Zamestnanec má čistý príjem na dohodu o činnosti 30,00 Eur, neprednostná pohľadávka.

Zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi kurz  anglického  jazyka v Londýne. Cena kurzu je 2 600 EUR. Čo všetko mám zamestnancovi zraziť zo mzdy?

Otázka sa týka ochrany zamestnancov. Zamestnávateľ poskytoval zamestnancom lepšie pracovné podmienky ako ustanovujú právne predpisy, a to na základe vlastného rozhodnutia aj bez diskusie so zamestnancami alebo zástupcami zamestnancov. V časoch ekonomickej krízy však zamestnávateľ znižuje, resp. odoberá určité benefity, výhody. Aké možnosti majú zamestnanci, ako sa môžu spoločne brániť, resp. zabezpečiť si ochranu a udržať si pracovné podmienky a podmienky zamestnávania aspoň na doterajšej úrovni. Stačí, ak si zvolia zamestnaneckú radu, alebo treba založiť odborovú organizáciu?

Kto má väčšie právomoci a kto poskytuje väčšiu ochranu zamestnancom? V prípade, že je potrebné založiť odborovú organizáciu, ako ju možno vytvoriť? Ako postupovať, a či zamestnávateľ môže zabrániť konať v tejto veci, alebo nás môže nejakým spôsobom postihovať, ak by sme v danej veci konali? Aké sú možné formy zastupovania zamestnancov?

Otázka sa týka kompetencií obecného zastupiteľstva (OZ). Môže OZ vo svojom uznesení priamo niečo ukladať zamestnancovi obce? Tento názor bol vyslovený na školení určenom pre poslancov. Pracovníci nášho obecného úradu sa s týmto názorom však nestotožňujú. Myslíme si, že OZ odporúča niečo starostovi, ktorý to ďalej deleguje na svojich zamestnancov. Má sa teda v uznesení OZ uviesť: „OZ ukladá zamestnancovi" alebo „OZ odporúča starostovi obce"?