Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

Zamestnanec sa zúčastnil konferencie, kde mu bola poskytnutá strava za celý deň. (raňajky, obed, večera). Na druhý deň ráno prišiel do práce o 9.00 h. Priniesol doklad o zaplatení ubytovania. Možno preplatiť iba náklady na ubytovanie? Doprava bola zabezpečená firemným autom.

Stravovanie zamestnancov máme zabezpečené dovozom jedla z reštaurácie, ktorá nám na základe počtu odobratých jedál vystaví faktúru. My sme platitelia DPH a rozhodujeme sa medzi reštauráciou, ktorá je platiteľom a neplatiteľom DPH? Aký to má dopad?

a) Reštaurácia - neplatiteľ DPH cena jedla = 3,15 € daňový výdavok = 0,55 x 4,20 = 2,31 € 527/321 soc. fond = 0,24 € 472/321 dobrovoľný príspevok nad rámec 0,60 € 528/321.  Je účtovanie správne? Z pohľadu DPH, akú DPH máme odviesť, keď zamestnanec vôbec neprispieva na stravu, pre zamestnávateľa je dobrovoľný príspevok nad rámec nedaňový náklad. Aký je základ dane pre DPH? Reštaurácia je neplatiteľ DPH a zamestnávateľ obdržal faktúru bez DPH (žiadna odpočítaná DPH)?

b) Reštaurácia - platiteľ DPH cena jedla = 3,15 € s DPH (ZD=2,63 € a DPH=0,52 €) daňový výdavok = 0,55 x 4,20 = 2,31 € 527/321 soc. fond = 0,24 € 472/321 dobrovoľný príspevok nad rámec 0,08 € 528/321.  V akej výške môžeme DPH odpočítať a akú DPH odviesť? Prosím, uveďte správne zaúčtovanie so sumami.

Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom používa pri pracovnej ceste konanej len v Bratislave súkromné vozidlo. Za jeden mesiac najazdil 1 650 km. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba pohonných látok (ďalej len „PHL") na 100 km len podľa normy Európskej hospodárskej komisie (ďalej len „EHK"), ktorá je pre mesto 7,4 l, pri rýchlosti 90 km/hod. 5,5 l a pri rýchlosti 120 km/hod. 7,5 l. Spotreba PHL výrazne nezodpovedala skutočnej spotrebe a zamestnanec preukázal spotrebu pre mesto 8,88 l/100 km, a to dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €.

FO podnikateľ - samostatne hospodáriaci roľník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V ktorých prípadoch sa účtujú nakúpené pohonné látky (PHL) ako materiál a kedy ako prevádzková réžia?  FO podnikateľ používa pri podnikaní rôzne motorové vozidlá (traktory, nákladné autá), mechanizmy, motorové píly (používa ich pri čistení pastvy) a krovinorez. V súvislosti s ich používaním nakupuje PHL aj do bandasiek, pričom vedie skladové karty na ktorých sa zaznamenáva príjem (nákup PHL) a následne výdaj PHL do konkrétneho motorového vozidla, stroja, mechanizmu, motorovej píly. Ako sa účtuje nákup takto použitých PHL?  Podnikateľ zároveň používa a má zaradené v obchodnom majetku osobné motorové vozidlo, pričom vedie evidenciu jázd. Ako sa účtuje nákup PHL v tomto prípade?

Podnikateľský subjekt - živnostník na cestovanie využíva vlastné osobné motorové vozidlo, nezahrnuté do obchodného majetku. Môže si uplatňovať aspoň základnú náhradu za každý km jazdy a stravné na zahraničných služobných cestách aj v prípade, keď doklady o nákupe PHL neukladal?

Maďarská Kft. posiela svojich zamestnancov pracovať na územie Slovenskej republiky. Zamestnanci budú vykonávať stavebné práce na území SR. Zamestnanci disponujú potvrdením A1, preto všetky odvody (zdravotné a sociálne odvody) platia naďalej v Maďarsku. Obdobie vyslania presiahne 183 dní v roku a preto na základe Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia (medzi Maďarskom a Slovenskou republikou) daň zo závislej činnosti musí platitiť zamestnávateľ na Slovensku. Zamestnávateľ (Maďarská Kft.) sa samozrejme registrovala na Slovensku na DIČ. Títo zamestnanci dostávajú od maďarskej firmy aj stravné (za deň), keďže z ich hľadiska sú akoby na pracovnej ceste v zahraničí (na Slovensku). Na Slovensku (na základe slovenských zákonov) okrem základnej mzdy sa musí zdaniť aj príjem zamestnancov z tohto stravného? Prosíme uviesť aj presný zákon, na základe ktorého áno alebo nie.

Zjednodušený príklad výpočtu stravného pracovnej cesty:

• 1. deň  - Odchod zamestnanca z tuzemska o 20.00 h.
• 2. deň  - Po polnoci prešiel hranicou s Českou republikou a celý deň bol v tejto krajine.
• 3. deň: - Odchod z Českej republiky, o 18.00 h prechod cez hranicu a príchod domov o 22.00 h

Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v zmysle § 5 ods. 4 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách")?

Má zamestnanec nárok na výplatu tuzemského stravného v prípade, že sa prelína so zahraničnou cestou?  Vodič preváža tovar do Českej republiky. Odchod na pracovnú cestu zo sídla podniku je o 21.00 h a o polnoci je na hraničnom priechode s Českou Republikou. Z miesta vykládky odchádza o 13.00 h o 15.00 h prekračuje hranicu  so SR a o 18.00 h má príchod späť do firmy. Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v úhrne za dva dni?

Prosím o odpoveď na nasledovný problém týkajúci sa väčšiny obcí:

1.) Ako správne (a čo najjednoduchšie) uplatniť zákon o cestovných náhradách v prípade organizácií - poberateľov dotácií z rozpočtu obce? Ide napr. o športové kluby, ktoré preplácajú svojim členom - futbalistom, šachistom, hádzanárom a pod. cestovné na zápasy pri použití vlastného MV. Nie je tu vzťah zamestnanec - zamestnávateľ, ale vznikajú oprávnené nároky na náhradu cestovného. Musí byť vždy doložený cestovný príkaz, údaje z technického preukazu použitého vozidla, doklad o kúpe PHM (prípadne cena PHM zo štat. úradu), alebo sa dajú nejakým spôsobom tieto nároky paušalizovať (napr. stanovením fixnej náhrady na 1 km podľa priemernej ceny PHM za určité vopred stanovené obdobie)?

2.) Ďalej by som sa chcela spýtať na paušalizáciu cestovných náhrad v prípade starostu obce používajúceho súkromné MV. Možno postupovať podľa informácie MF SR o uplatňovaní daňových výdavkov v súvislosti s využívaním súkromného MV a uplatniť paušálne výdavky do výšky 50 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie? Akým iným spôsobom sa môže urobiť paušalizácia pri využívaní MV na rôzne nepravidelné pracovné cesty?

Občianske združenie zriadené podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov má v zmysle Stanov zriadené svoje orgány a to Predstavenstvo Republikového výboru , ktoré zasadá 6 x do roka a Republikový výbor, ktorý zasadá 2x do roka. Na zasadaniach v Bratislave sa zúčastňujú členovia týchto orgánov z celého Slovenska, ktorí sú volení najvyšším orgánom občianskeho združenia na 5 rokov. Predstavenstvo RV a Republikový výbor sú najvyššími orgánmi medzi konaniami zjazdov. Prijímajú rozhodnutia, uznesenia, stanoviská, rozdeľujú úlohy, schvaľujú plány práce, a ďalšie kompetencie, ktoré im vyplývajú zo Stanov. Bez ich schválenia nie sú tieto právne úkony platné. Okrem tajomníka, ktorý svoju funkciu vykonáva v pracovnom pomere ako jeden zo štatutárnych orgánov, žiaden iný člen týchto orgánov nemá voči zväzu uzatvorený pracovnoprávny vzťah. To znamená, že ich práca je dobrovoľná, nedostávajú za ňu žiadnu odmenu za čas a úsilie, ktoré poskytujú pre naše občianske združenie. Vzhľadom na náklady súvisiace s cestou na zasadania a späť do miesta bydliska a pobytom v Bratislave im preplácame paušálnu odmenu cestovných náhrad rozdelenú do 6 kategórií podľa vzdialenosti a obtiažnosti dopravy (väčšina zasadaní sa koná v sobotu) a určili sme im paušálnu sumu 15.-€ (miestne cestovné) + hodnota cestovného lístka vlakom .Nepredkladajú žiadne doklady (cestovné lístky). Uhrádza sa im podľa toho, kde je ich miesto trvalého bydliska a vzdialenosti (kilometrov), teda sa určí kategória 1 až 6.

• Sú takéto náklady oprávnenými nákladmi občianskeho združenia prislúchajúce k oslobodeným príjmom?
• Sú príjmy takýmto spôsobom vyplatené jednotlivým členom týchto orgánov oslobodené od dane (ako príjmy z cestovných náhrad)?