Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

Občianske združenie zriadené podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov má v zmysle Stanov zriadené svoje orgány a to Predstavenstvo Republikového výboru , ktoré zasadá 6 x do roka a Republikový výbor, ktorý zasadá 2x do roka. Na zasadaniach v Bratislave sa zúčastňujú členovia týchto orgánov z celého Slovenska, ktorí sú volení najvyšším orgánom občianskeho združenia na 5 rokov. Predstavenstvo RV a Republikový výbor sú najvyššími orgánmi medzi konaniami zjazdov. Prijímajú rozhodnutia, uznesenia, stanoviská, rozdeľujú úlohy, schvaľujú plány práce, a ďalšie kompetencie, ktoré im vyplývajú zo Stanov. Bez ich schválenia nie sú tieto právne úkony platné. Okrem tajomníka, ktorý svoju funkciu vykonáva v pracovnom pomere ako jeden zo štatutárnych orgánov, žiaden iný člen týchto orgánov nemá voči zväzu uzatvorený pracovnoprávny vzťah. To znamená, že ich práca je dobrovoľná, nedostávajú za ňu žiadnu odmenu za čas a úsilie, ktoré poskytujú pre naše občianske združenie. Vzhľadom na náklady súvisiace s cestou na zasadania a späť do miesta bydliska a pobytom v Bratislave im preplácame paušálnu odmenu cestovných náhrad rozdelenú do 6 kategórií podľa vzdialenosti a obtiažnosti dopravy (väčšina zasadaní sa koná v sobotu) a určili sme im paušálnu sumu 15.-€ (miestne cestovné) + hodnota cestovného lístka vlakom .Nepredkladajú žiadne doklady (cestovné lístky). Uhrádza sa im podľa toho, kde je ich miesto trvalého bydliska a vzdialenosti (kilometrov), teda sa určí kategória 1 až 6.

• Sú takéto náklady oprávnenými nákladmi občianskeho združenia prislúchajúce k oslobodeným príjmom?
• Sú príjmy takýmto spôsobom vyplatené jednotlivým členom týchto orgánov oslobodené od dane (ako príjmy z cestovných náhrad)?

Forma podnikania - pravnicka osoba, a.s., banka, platiteľ DPH s koeficientom podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu. V prípade, že je zamestnanec držiteľom firemnej platobnej karty, musí mať spravenú písomnú dohodu o tom, že je to forma poskytnutého preddavku na zahraničnú pracovnú cestu a v prípade, že s ním pôjde na ZPC kolega, ktorý nie je držiteľom karty, môže mať tiež spravenú písomnú dohodu o tom, že táto firemná karta je forma poskytnutného preddavku aj pre neho alebo tento zamestnanec musi mať vyplatený preddavok na ZPC, prip. je mozne so zamestnancom pred ZPC spisať dohodu že nechce preddavok na ZPC? 

Naša firma prešla na vystavovanie cestovných príkazov v elektornickej forme. Chcela by som sa informovať a zároveň poradiť, či sa pri takto vystavených cestovných príkazoch akceptuje, ak zamestnanec podpíše súhlas s vyslaním na služobnú cestu elektronickým podpisom, alebo ho musí len ručne podpísať? A čo v takých prípadoch, ak je cestovný príkaz vystavený v zastúpení referentkou, nakoľko zamestnanec nemá prístup k PC?

Spoločník spoločnosti uhradil letenku za pracovnú cestu 16.12.2021. Pracovná cesta sa začala 29.12.2021 a ukončená bola 10.01.2022. Je spoločnosť povinná účtovať v roku 2021 o cestovných náhradách a o nákladoch budúcich období? (Rozúčtovať cestovné náhrady do dvoch účtovných období 2021 a 2022?)

Ako správne uvádzať v daňovom priznaní za rok 2021 automobily, keď spoločnosť v priebehu roka zmenila sídlo spoločnosti a tým aj EČV? Uvádzať vozidla so starou značkou do zmeny EČV a potom aj s novou značkou? Alebo stačí uviesť vozidlo iba s novou značkou za celý rok? Zároveň sa chcem ešte opýtať ako uviesť používanie súkromného MV na podnikateľské účely, ak zamestnanec použije motorové vozidlo počas niektorých mesiacov, napr. 2/2021, 3/2021, 5/2021?

Ako postupovať v prípade, ak by som mala zamestnanca na SC v zahraničí, kde je buď hospitalizovaný, alebo nepracuje z dôvodu choroby? Ak by mal na tie dni vystavenú v dochádzke PN, patria mu zo zákona za tie dni diéty? 

Potrebovala by som sa poradiť v oblasti zákona o cestovných náhradách. Mám zamestnancov, ktorí boli vyslaní na služobnú cestu do Srbska. Po návrate šli do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im však vystavili PN-ku už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na diéty za ten deň? 

Zamestnanec absolvoval zahraničnú pracovnú cestu ČR - SRN. Hraničný prechod Kúty prekročil o 9.00 hod. Prvý deň mal rokovanie s obchodným partnerom v severných Čechách. Tu si zabezpečil ubytovanie, na druhý deň po raňajkách, ktoré boli v cene, pokračoval v ceste do Nemecka. Z akého nároku krátiť diéty za poskytnuté raňajky druhý deň v hoteli v Česku? Z diéty v CZK alebo v EUR, ktoré zamestnancovi prináležia za druhý deň ZPC?

Zamestnanca, ktorého vysielame na služobnú cestu do zahraničia a do tuzemska a ubytuje sa v hoteli, ktorý má v cene ubytovania napr. wellness , sauna, raňajky a iné služby. Na fa nie sú rozpísané tieto služby ale len cena za ubytovanie. Na ich webovej stránke je uvedené, že cena je vrátane wellness, sauna, raňajky a iné. Vyplýva zamestnávateľovi povinnosť krátiť tieto služby ako nedaňový náklad a prípadne zamestnancovi ako benefit? Môže si zamestnávateľ sám určiť , že 10 % uzná ako nedaňový náklad a benefit zamestnanca?

Právnická osoba vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva v podnikaní, nie na súkromné účely. Na niekoľko dní v roku (v júli, v auguste, v novembri) by chcela toto vozidlo požičať inej právnickej osobe, ktorá ho takisto bude využívať na podnikateľské účely. Môže vlastník vozidla uhradiť celú daň z motorových vozidiel a v rámci nájomného alikvotnú časť prefaktúrovať podnikateľovi, ktorý si požičal na určité dni vozidlo? Opravy a údržby vozidla si bude vlastník hradiť sám. Môže PHL si dať do nákladov vlastník vozidla a v rámci nájomného prefaktúrovať podnikateľskému subjektu, ktorý si požičal auto, alebo je správnejšie, aby si ten, kto si auto požičal v rámci cestovných príkazov zúčtoval PHL ako aj paušálnu náhradu 0,193 € za km? Podotýkam, že v obidvoch s.r.o. je ten istý konateľ a aj spolumajiteľ a s.r.o.čky majú vypracovanú smernicu o transferovej dokumentácii.