Otázky s vecným pojmom: Faktúra

Slovenská firma A (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) dal opraviť svoje firemné vozidlá u slovenskej firmy B- autoservise (tiež platiteľ podľa § 4). Daňoví kontrolóri nechcú uznať odpočet, pričom skutkový stav je takýto:

Daňový subjekt A odovzdal správcovi tieto dôkazy: samotnú prijatú faktúru, zaúčtovanie faktúry, zaplatenie faktúry (VBU), zaúčtovanie zaplatenia faktúry, objednávku k faktúre, zákazkový list k faktúre, záznamy DPH, kontrolný výkaz DPH, zoznam majetku, v ktorom je uvedené vozidlo. Náš dodávateľ B, ktorého DU preveroval tiež odovzdal správcovi tie isté doklady: samotnú faktúru, zaúčtovanie faktúry, zaplatenie faktúry (VBU), zaúčtovanie zaplatenia faktúry, objednávku k faktúre, zákazkový list k faktúre, záznamy DPH, kontrolný výkaz DPH. Následne daňový úrad vypočul svedka, konateľa nášho dodávateľa, ktorý dodanie riadne potvrdil. Správca nášmu subjektu tu vytkol to, že nebolo možné zistiť pôvod použitého materiálu v účtovníctve nášho dodávateľa. Tiež že dodávateľ označil viacerých zamestnancov, ktorí opravovali auto a viacerých subdodávateľov, od ktorých mohol nakúpiť tento použitý materiál. Jediným zisteným nedostatkom správcu je to, že dodávateľ neposkytol správcovi dane nejakú pomocnú evidenciu, ale to nemôže byť zahrnuté do daňového bremena daňového subjektu. Následne správca zaslal ešte výzvy firmám C a D, sú to subdodávateľské firmy nášho dodávateľa B, aby správca mohol preveriť vznik daňovej povinnosti pri dodaní týchto súčiastok. Títo subdodávatelia neprevzali výzvy a na náklade toho správca dospel k nasledovným záverom: správca nadobudol obavy, že k dodávke služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovaných faktúrach. Správca dane preto dospel k záveru, že nie je možné preveriť pôvod súčiastok ani hodnovernosť faktúr, preto neexistujú dôkazy o dodržaní zásady neutrality DPH, a tou že základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. To podľa ich znamená, že daň musí byť najskôr do štátneho rozpočtu odvedená. Správca tiež uvádza, že dodržal § 3/1 daňového poriadku a že na tie rozsudky súdneho dvora na ktoré poukazujeme, považuje správca dane za neopodstatnené a nebude sa k im vyjadrovať. Naša argumentácia k hore uvedeným sa dá zhrnúť takto: Hore uvedenými dôkazmi daňový subjekt plne vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, neviem že k oprave auta aký dôkaz by mohol byť ešte poskytnutý, ktorý daňový subjekt vie vlastnou činnosťou zabezpečiť. Toto je uvedené okrem iných aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR (NRSR): Rozsudok číslo 1/2011: Ak je nesporná existencia nakúpeného plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného nadštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania. Súd prihliadal aj na judikatúru ESD (C-354/03, C-355/03, C-484/03), že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu (Rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011). Tiež: 8Sžf/9/2013. Ak by naša firma aj pripustila, že ide o rovnocenné dôkazy, čo je aj tak nezmysel, lebo na strane daňového úradu je len absencia dôkazu, potom ide o vyrovnaný, rovnovážny dôkazný stav (tvrdenie voči tvrdeniu)- teda Správca dane nemá dôkaznú oporu pre svoje tvrdenie. Predmetom chyby správcu dane je výklad práva – teda to, že použitý výklad práva nie je ústavne súladný. Podľa článku 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. je Slovenská republika právny štát. Každý môže konať, čo mu zákon nezakazuje (článok 2). Výklad všetkých zákonov musí byť v súlade s ústavou (článok 152). V právnom štáte sa garantuje stabilita rozhodovania súdov a štátnych orgánov (rovnaké veci rovnako), preto má význam dôvodiť už existujúcou judikatúrou (výklad článku 1). Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neohraničené, daňové úrady by mali požadovať dôkazy, ktoré majú logiku a sú dostupné činnosťou kontrolovaného daňového subjektu (požadované dôkazy daňový subjekt nevie zabezpečiť). Takže podľa nás Správca dane takto požaduje dôkazné bremeno nepatriace nášmu daňovému subjektu, správca dane uplatňuje princíp kolektívnej viny na náš subjekt, správca dane vykladá zákony nekompetentne a hlboko účelovo. Aký je Váš nestranný názor v danej veci?

Naša spoločnosť - mesačný platiteľ DPH nakupuje tovar (konkrétne žalúzie) od spoločnosti z ČR, ktorá je tiež platiteľ DPH. Na tovar, ktorý nám dodajú v priebehu mesiaca vystavia jednu súhrnnú faktúru. Do akého obdobie DPH  máme faktúru zaradiť, ak je vystavená nasledovne:

1. Súhrnná faktúra -  dátum vystavenia faktúry je 13. 7. 2012, dátum zdaniteľného plnenia je 30. 6. 2012     - podľa dodacích listov vieme, že tovar bol dodaný v nasledovných dňoch: 14. 6. 2012, 21. 6. 2012, 25. 6. 2012, 27. 6. 2012, 3. 7. 2012, 10. 7. 2012, 17. 7. 2012.
2. Súhrnná faktúra - dátum vystavenia faktúry je 5. 6. 2012, dátum zdaniteľného plnenia je 5. 6. 2012   a dátum dodania tovaru podľa dodacích listov bol nasledovný: 18. 5. 2012, 24. 5. 2012, 29. 5. 2012, 4. 6. 2012, 5. 6. 2012, 8. 6. 2012, 12. 6. 2012, 14. 6. 2012, 21. 6. 2012, 13. 7. 2012.

Kedy mám túto faktúru samozdaniť? Akým dátumom sa riadiť, keďže tovar bol dodaný v rôznych termínoch a vyfakturovaný  na jednej faktúre?

Spoločnosť s identifikačným číslom pre DPH v Slovenskej republike dováža tovar v kontajneroch z tretích krajín sveta. Nemecká spoločnosť s nemeckým identifikačným číslo pre DPH v Hamburgu zabezpečí pre slovenskú firmu pripravenie kontajnera na prevoz spolu s administratívnymi úkonmi. Na túto službu im pošle faktúru, kde je uvedený dátum poskytnutia služby a dátum vystavenia faktúry. Faktúru slovenská spoločnosť samozdaní a za dátum dodania služby považuje dátum poskytnutia služby. Na vrátenie kontajnera do Hamburgu má tri kalendárne dni a v prípade, že sa nestihne do troch dní vrátiť, tak firme je účtované tzv. detention – zdržanie kontajnera. Túto službu slovenskej firme asi po mesiaci fakturuje nemecká spoločnosť zabezpečujúca odbavenie kontajnera. Vo faktúre je uvedené, že služba je refakturovaná. Môže spoločnosť pri samozdanení tejto refakturovanej služby postupovať podľa § 19 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a za deň dodania služby považovať deň vyhotovenia faktúry?

Český veterinár, ktorý nemá uvedené daňové identifikačné číslo, robil v Čechách metabolický test, krv mu zaniesla firma zo Slovenska. Na faktúre nie je rozpísaná DPH, je tam len výsledná suma. Ide v tomto prípade o samozdanenie? Slovenská firma je registrovaná na účely DPH na Slovensku.

Dňa 19. 4. 2013 spoločnosť zaplatila preddavok za nákup zariadenia z  Nemecka. Vzniká jej týmto dňom daňová povinnosť za poskytnutý preddavok? Nárok na odpočítanie dane pravdepodobne nie je, keďže ide o tovar a spoločnosť ešte nemá  faktúru.

Slovenská firma platiteľka DPH vystavila preddavkovú faktúru za tovar bez montáže do ČR platiteľovi DPH v 10/2013. Preddavkovú faktúru česká firma uhradila v 10/2013. Tovar bol dodaný do ČR čiastkovo v mesiacoch 11/2013 až 1/2014. Bola slovenská firma povinná vystaviť daňový doklad k prijatej platbe do ČR?

Mám otázku k správnemu určeniu dátumu dodania a následne správne určenie zdaňovacieho obdobia - situácia: Jeden z našich hlavných dodávateľov je zdaniteľná osoba so sídlom v Maďarsku. Zároveň je registrovaná v SR a má pridelené slovenské IČ DPH. Do 31. 12. 2015 nám fakturovala dodanie tovaru so slovenskou DPH pod slovenským IČ DPH. Na základe novely zákona o DPH nám fakturuje pod slovenským IČ DPH dodanie tovaru s 0 % DPH a na faktúre je uvedené, že ide o prenos daňovej povinnosti. Firma spravidla vystavuje sumarizačné faktúry, ktoré pokrývajú viac dodávok. Často sa pri fakturácii dodávok z posledných dní kalendárneho mesiaca stáva, že dátum vystavenia faktúry je napr. 4.8. a jednotlivé dodávky, ktoré sú v tele faktúry špecifikované sú z dní 28. 7., 29.7., 30. 7. V texte faktúry je ďalej uvedené, že dátum vzniku daňovej povinnosti je dátumom dodania jednotlivých dodávok. Do 31. 12. 2015 som postupovala tak, že pokiaľ som mala faktúru do lehoty na podanie daňového priznania k DPH, uvádzala som ako dátum dodania dátum poslednej dodávky (teda 30. 7.) a faktúru som uviedla v daňovom priznaní za júl. Ak som faktúru dostala neskôr (často dodávateľ fakturuje dodávky aj po 2 mesiacoch), uviedla som faktúru v mesiaci podľa dátumu vystavenia. Ako ale postupovať pri samozdanení? Môžem aj teraz uviesť faktúru v daňovom priznaní za mesiac júl, keď boli dodávky, alebo až za mesiac august, keď bola vystavená faktúra? Ako postupovať v prípade, že mám faktúru vystavenú napr. 6. 8. na dodávku z 5. 4.?

Spoločnosť má odberateľov, ktorým neposkytuje nájom, ale mesačne im fakturuje presne dodané množstvo elektriny, vody a tepla. Možno uvádzať dátum dane rovnaký ako dátum vystavenia, keďže ide o refakturáciu presne dodaného množstva energií, alebo musím prihliadať na to, že im spoločnosť neposkytuje nájom a uvádzať dátum dane posledný deň mesiaca, kedy im boli poskytnuté energie?

Spoločnosť vystavuje v obidvoch prípadoch faktúry s dátumom dane takým, ako je dátum vystavenia, pokladá to za refakturáciu, aj keď ide o dodanie tovaru. Postupuje spoločnosť  správne?

Spoločnosť registrovaná pre účely DPH v tuzemsku si objednala tovar z Malajzie (dodacie podmienky FOB) . Tovar bol preclený v Rakúsku 14. 2. 2012 a ešte v ten deň prepravený na Slovensko prepravnou spoločnosťou do konsignačného skladu v Bratislave. Dodávateľ vystaví faktúry, až keď firma postupne vyberie tovar zo skladu. Doklad o premiestnení tovaru spoločnosť vystavila 5. 3. 2012. Je dátum zdaniteľného plnenia 5. 3. 2012? Je možnosť v marcovom daňovom priznaní tovar samozdaniť na základe dokladu o premiestnení tovaru? Tovar v súhrnom výkaze uvedie len prepravná spoločnosť?

Spoločnosť AAA sprostredkováva nasledovné služby -  let balónom, zoskok padákom, jazda na koni, let vyhliadkovým lietadlom, horolezecká škola a veľa iných tzv. zážitkových, resp. adrenalínových akcií. Firma AAA vlastní internetovú stránku, kde tieto zážitky ponúka. Zákazník si ich vyberie, zaplatí firme AAA a má približne 8 mesiacov na to, aby absolvoval tento zážitok. Firma AAA oprávnenie na prevádzkovanie týchto zážitkových služieb nemá a ona samotná  ich ani nevykonáva. Čerpanie zážitkov len sprostredkúva. Firma BBB, ktorá má oprávnenie povedzme let balónom prevádzkovať, vystaví firme AAA faktúru až vtedy, keď zákazník tento let balónom absolvuje, čo môže byť až  8 mesiacov po tom, čo si službu (zážitok) vybral a zaplatil ho firme AAA. Firma AAA sprostredkovane predáva akoby lístky na tieto podujatia, pričom faktúru vystavuje nasledovne: „ Fakturujeme vám za sprostredkovanie zážitku let balónom s možnosťou čerpania od do ...“ V cene pre klienta je zahrnutá cena samotného zážitku letu balónom, navýšená o províziu za sprostredkovanie. Firma AAA už žiadnu inú faktúru (za províziu, atd. ) firme BBB nevystavuje.

Otázka znie - kedy nastáva dátum dodania služby pre firmu AAA z pohľadu DPH a z pohľadu dane z príjmov? Je to deň kedy vystaví faktúru za sprostredkovanie zážitku za službu - let balónom po úhrade peňazí klienta? Alebo je to až deň, keď si zákazník danú službu - let balónom skutočne vyčerpá? Pretože platnosť, t. j.  možnosť čerpať len balónom je 8 mesiacov. Faktúra od firmy BBB za let balónom tiež príde až vtedy, keď konkrétny zákazník let absolvuje. Spoločnosť AAA pôsobí na svoj vlastný účet a vo svojom vlastnom mene, nemá s firmami BBB žiadnu zmluvu - či už mandátnu alebo komisionársku.