Otázky s vecným pojmom: Platiteľ dane

SZČO - podnikateľ v ČR zdaniteľná osoba neplatiteľ DPH bude vykonávať službu (softwerové služby) pre slovenský subjekt zdaniteľnú osobu, platiteľa DPH registrovanú v SR. Musí sa SZČO český subjekt u nás registrovať podľa za platiteľa DPH? Ak by bol platiteľom DPH zdaniteľná osoba v Česku, bol by prenos daňovej povinnosti na slovenský subjekt?

Naša spoločnosť vlastní vodovody a kanalizáciu v priemyselnom parku. ZsVS, a.s. fakturuje vodné a stočné mesačne podľa stavu vodomerov na našu spoločnosť (zmluva). Naša spoločnosť nepoužíva tieto dodávky na žiadnu výrobnú činnosť. Fakturujeme vodné a stočné v plnom rozsahu na odberateľov - spoločnosti v priemyselnom parku - platiteľov DPH, tiež mesačne na základe zmlúv o dodávke vody o odvode odpadových vôd podľa stavu vodomerov, príp. prepočtov spotreby. Fakturovaná cena za tieto dodávky je navýšená o náklady súvisiace s rozvodom vody a odvodom stočného. Naše náklady pozostávajú z nákupu vodného a stočného, z údržby rozvodov, z údržby tlakovej stanice a akumulačnej nádrže na vodu a z odpisov rozvodnej siete. Sme mesačným platiteľom DPH. Pri určení daňovej povinnosti sa vzťahuje na tieto dodávky § 19 ods. 3, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., teda opakovane uskutočňované dodanie? To znamená, že deň dodania je najneskôr posledný deň v príslušnom mesiaci, na ktorý sa dodanie vzťahuje?

Naša spoločnosť kúpila nehnuteľnosť - hotel, ktorý neprevádzkujeme. Celý objekt prenajímame inej právnickej osobe - platiteľovi DPH, ktorá ho naozaj ako hotel aj prevádzkuje. Na LV je uvedené, že ide o hotel. Chceli by sme fakturovať prenájom ako oslobodený od DPH podľa § 38 zákona o DPH. Musíme postupovať podľa ods. 3, kde je uvedené: ..." s výnimkou a) nájmu v ubytovacích zariadenia (ubytovacie služby)..." a musíme teda fakturovať prenájom hotela s DPH? Alebo tým, že my ako majiteľ neposkytujeme priamo ubytovacie služby tak môžeme prenájom oslobodiť?

Spoločnosť A- platiteľ DPH má vo svojom majetku motorové vozidlá, ktoré sa rozhodla prenajať spoločnosti B- platiteľovi DPH. Podľa nájomnej zmluvy je Nájomca povinný uhradiť všetky výdavky súvisiace s nájmom (t. j. Zákonné a havarijne poistenie, daň z motorových vozidiel atď.) v ich skutočnej výške. Týmto vás chceme poprosiť o radu, či prefakturácia poistného popri nájomnom je plnením oslobodeným od DPH alebo podlieha DPH rovnako ako nájomné? 

Chcela by som sa spýtať, kedy vzniká daňová povinnosť odvodu DPH pri konsignačnom sklade v tuzemsku medzi dvomi slovenskými platiteľmi. Slovenský platiteľ A má uzatvorenú zmluvu o konsignačnom sklade v tuzemsku so slovenským platiteľom B (všetko prebieha na území tuzemska). A zároveň z akého množstva tovaru vzniká daňová povinnosť: z celého tovaru, ktorý je dodaný do konsignačného skladu, alebo z množstva tovaru, ktoré je zo skladu vyberané (právo disponovať s tovarom má odberateľ, keď je zložený v sklade)?

Slovenská spoločnosť s daňovým domicilom v SR a registrovaná, ako platiteľ DPH v SR predáva lístky na podujatie v ČR v českou DPH.

1. Musí sa pre tento prípad predaja lístkov registrovať v ČR na platenie DPH v ČR?
2. Môže žiadať o vrátenie takto zaplatenej DPH v ČR, ak zároveň nakupovala iné služby od subjektov v ČR (platitelia DPH) a miestom dodania služieb bolo SR?

Stolárska firma, platiteľ DPH zhotovuje drevené domčeky (predajné stánky) na vianočné trhy. Sú to domčeky, v ktorých sa budú predávať tovary a poskytovať služby na vianočných trhoch. Výrobným materiálom je drevo. Odberateľom je firma - platiteľ DPH, ktorý tieto domčeky bude ďalej predávať. Domček nie je spojený so zemou pevným základom. Ako máme faktúrovať zhotovenie takéhoto domčeka? S DPH alebo ako oslobodenú dodávku v zmysle § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")? Do domčekov nám subdodávateľ montuje elektroinštaláciu. Má nám faktúrovať s DPH alebo ide tiež o oslobodenú dodávku? Pripomíname, že domček nie je spojený so zemou pevným základom. My budeme faktúrovať dodanie kompletného dreveného domčeka - predajného stánku (s namontovanou elektroinštaláciou).

Slovenská firma A, platiteľ DPH na SK, sprostredkováva ľudí na vykonávanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu B, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Môže sa takéto sprostredkovanie považovať za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, a tým by firma A fakturovala sprostredkovanie ľudí firme B bez slovenskej DPH?

S. r. o. (neplatiteľ) plánuje nakupovať použitý tovar (hodinky) od fyzických osôb-nepodnikateľov (nezdaniteľných osôb) z EÚ. Nakúpi napríklad použité hodinky (v hotovosti/prevodom) od fyzickej osoby. Následne spoločnosť bude predávať tento tovar aj do zahraničia najmä pre EÚ fyzické osoby. Tento obrat predpokladám ide do obratu na účely zákona o DPH. Dodanie je v tuzemsku podľa § 13. Avšak ak predáva pre zahraničné EÚ FO ešte ako neplatiteľ, po prekročení 10 000 € sa musí aj registrovať na OSS. A tento obrat by sa nepočítal do obratu podľa § 4 ods. 1, lebo miesto dodania je v príslušnom členskom štáte. Takže je možné, že nikdy nedosiahne obrat podľa § 4 ods. 1 a nebude platiteľom podľa § 4 ods. 1. S. r. o. ešte nevie, že ako platiteľ v budúcnosti bude podľa § 66 ods. 11 používať osobitný režim zdaňovania (zdanenie marže § 66 ods. 2) alebo bežný režim zdaňovania (zdanenie celkovej predajnej ceny § 22 ods. 1-4). Takže, ak by chcel predávať podľa § 66 ods. 2 (zdanenie marže) a vyhnúť sa OSS, musel by sa registrovať podľa § 4 ods. 2. Paragraf 66 môže uplatňovať len platiteľ DPH podľa par. 4, však? Zdanenie marže nemôže používať ako neplatiteľ predpokladám a zdôvodňovať to tak, že preto to nejde do OSS. Preto by nedosiahol obrat podľa par. 4 ods. 1. Sú hore uvedené úvahy správne? 

Prosíme o určení režimu DPH v následujícím příkladě: Český plátce DPH registrovaný na Slovensku podle § 5 zákona o DPH č. 222/2004, který nemá na území Slovenska sídlo, místo podnikání, provozovnu a na území Slovenska se obvykle nezdržuje. Tato česká firma fakturuje zprostředkování nákupu hmotného movitého majetku slovenskému plátci reg. podle § 4 (slovenského zákona o DPH). Předmět nákupu byl přemístěn z ČR na Slovensko. Dotaz: Měla by být faktura vystavena výše uvedeným českým plátcem v režimu reverse charge podle § 69, ods. 3 (slovenského zákona o DPH), tzn. Přenesení daňové povinnosti na slovenského plátce. Nebo by měla být faktura vystavena se slovenským DPH podle § 69, ods. 1 (slovenského zákona o DPH). Nebo by měla být faktura vystavena podle českého zákona o DPH (místo dodání služby v zahraničí) s přenesenou daňovou povinností? Děkujeme za odpověď.