Otázky s vecným pojmom: Tovar

Podnikateľ- živnostník prevádzkuje herňu . Za túto činnosť dostáva províziu zo zisku, ktorá podľa § 41 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH") je oslobodená od dane. Popri tejto činnosti predáva tovar (nealko, tabak, alkohol). Súčet obratov za obidve činnosti prevyšuje hranicu na registráciu na DPH. Musí sa stať platiteľom DPH? Keď áno, tak ako postupovať pri aplikácii zákona o DPH:

1. Obraty z prevádzkovania Herne - nepodliehajú DPH (riadok vo výkaze DPH).
2. Obraty z predaja tovarov podliehajú DPH.

Nakoľko sú dve rôzne činnosti (podliehajúce, nepodliehajúce) pri odpočítaní dane platiteľom, berieme do úvahy § 50 zákona o DPH?

Spoločnosť A a spoločnosť B uzavreli v decembri roku 2009 kúpnu zmluvu na dodávku tovaru. Dodanie tovaru sa uskutočňuje jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre odberateľa. Odberateľ – spoločnosť B v decembri 2009 obdržala faktúru za dodaný tovar. Ako má o tomto účtovnom prípade účtovať (zásoby účtuje spôsobom A a používa účet 131 – Obstaranie tovaru), keď jeho realizácia sa uskutočňuje na prelome kalendárnych rokov (spoločnosť bude mať tovar prakticky k dispozícii až v roku 2010)?

Sme spoločnosť, ktorá vyrába finálne výrobky pre priamu spotrebu. Tieto predávame prostredníctvom distribučnej spoločnosti, ktorá ich dodáva do predajní. Tieto výrobky majú stanovenú dobu spotreby. Stane sa, že daný výrobok sa nepredá v stanovenej dobe spotreby. Takéto výrobky sú nám spätne vrátené. Ako máme uvedené vrátené výrobky účtovať.

Fyzická osoba - živnostník, nie je registrovaný ako platiteľ DPH, predáva tovar zo Slovenska do štátu EÚ (Taliansko). Má povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH, je nejaké obmedzenie týkajúce sa DPH (ak nepresiahne obrat pre povinnú registráciu 49 790 eur podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. - ďalej len "zákon o DPH") pri predaji tovaru do krajín EÚ?

Uvedený živnostník aj nakupuje tovar v Taliansku a tento tovar následne na Slovensku predáva. Má povinnosť registrovať sa pre DPH, len ak hodnota nadobudnutého tovaru dosiahne v kalendárnom roku 13 941,45 eura (§ 7 ods. 1 zákona o DPH)?

Spoločnosť registrovaná pre DPH v Českej republike by chcela využiť výhodnú ponuku skladových priestorov na Slovensku.

Tovar, ktorý by bol uskladnený v tomto sklade by sa predával českou firmou:

1. na Slovensko
2. do krajín EÚ
3. mimo EÚ

Ako je to so skladovaním na území SR. Je podmienkou skladovania založenie organizačnej zložky v SR?

V prípade že nie, je možný predaj tovahu z tohto skladu slovenským odberateľom a odberateľom z iných krajín EÚ s oslobodenim od DPH podla § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.?

Bol by vývoz tovaru mimo EÚ českým dodávateľom vývozom z ČR, keď by sa tovar nachádzal v sklade v SR?

Slovenská obchodná spoločnosť objednala v ČR tovar pod svojim IČ DPH vydaným na Slovensku, tovar nadobudla v ČR bez DPH, ktorý okamžite vyviezla do tretieho štátu, (tovar nevstúpil na územie SR). Spoločnosť v ČR nie je registrovaná pre DPH, preto využila služby českej firmy, ktorá vybavila vývoz do tretej krajiny. Aký doklad potrebuje slovenská obch. spoločnosť, aby preukázala, že nadobudnutie bolo predmetom DPH v ČR (aby nedošlo k nadobudnutiu tovaru podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. - ďalej len "zákon o DPH")? Ide v uvedenom prípade o vývoz podľa slovenského zákona o DPH (§ 47), alebo v daňovom priznaní pre DPH sa tento vývoz neuvádza?

Slovenská zdaniteľná osoba, neplatiteľ DPH kúpi od českej zdaniteľnej osoby, platiteľa DPH tovar. Tento tovar predá do Ruska. Tovar prevezie česká dopravná spoločnosť s tým, že tovar bude naložený u dodávateľa a priamo dopravený do Ruska. Aké povinnosti má slovenská zdaniteľná osoba? Český dodávateľ vystaví slovenskému odberateľovi faktúru s DPH alebo bez DPH? Dopravca bude slovenskej spoločnosti faktúrovať bez DPH?

Slovenská s. r. o. nadobudla v SR tovar z iného členského štátu EÚ. Pre tento účel sa registrovala pre DPH podľa § 7 zákona o DPH. (Hodnota takto nadobudnutých tovarov prekročila limit 14 000 € za kalendárny rok.) Samozrejme osoba registrovaná v zmysle § 7 (aj § 7a) si nemôže odpočítať DPH v zmysle § 49 zákona o DPH, vznikne im len daňová povinnosť. Ako má spoločnosť účtovať takto vzniknutú daňovú povinnosť? Má ju zaúčtovať na účet 548/343, alebo sa má za to, že sa účtuje ako súčasť obstarávacej ceny 504/343? Je daňovým výdavkom takto zaplatená DPH?

Slovenská firma – komisionár (§ 4 platiteľ) fakturuje českej firme – komitent (platiteľ v CZ) províziu za sprostredkovanie tovaru podľa komisionárskej zmluvy. Slovenská zdaniteľná osoba pri fakturácii sprostredkovateľskej provízie českej s. r. o. postupuje pri určení miesta dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že ak česká s. r. o. nemá v SR prevádzkareň (v zmysle § 4 zákona o DPH), miesto dodania služby je ČR (kde má odberateľ sídlo), preto slovenská zdaniteľná osoba fakturuje službu bez DPH (prenos daňovej povinnosti na odberateľa). Je táto úvaha správna pri určení miesta dodania služby? Druhou možnosťou by bolo, že komitent by fakturoval komisionárovi sumu vo výške hodnoty tovaru zníženú o sumu provízie komisionára v pôvodnom DPH režime.

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.