Otázky v kategórii: Zdravotné poistenie

Vo firme registrovanej na Slovensku ako spoločnosť s ručením obmedzeným chce konateľ poberať odmenu za výkon funkcie konateľa. Z tejto odmeny je potrebné odviesť 4 + 10 % do zdravotnej poisťovne, a tiež 19 % daň z príjmu. Konateľ má však trvalý pobyt v Českej republike a odtiaľ riadi aj agendu a chod firmy. Zdravotné poistenie si platí v Českej republike. Ako máme postupovať pri odvodoch a registrácii konateľa?

Podnikateľ – fyzická osoba prerušil živnosť od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009. V tom čase bol zamestnaný. Od 1. 7. 2009 začal opätovne podnikať. Dňa 7. 1. 2009, t. j. v čase, keď mal prerušenú živnosť, uhradil zdravotné a sociálne poistenie za mesiac december 2008 a tiež mu v marci 2009 prišiel na účet preplatok zo Sociálnej poisťovne. Podnikateľ si uplatňuje paušálne výdavky percentom z príjmov. Má do daňového priznania za rok 2009 zaradiť aj uvedené platby z mesiaca január (t. j. pripočítať ich k paušálnym výdavkom), a do príjmov priradiť návratku zo Sociálnej poisťovne?

Plánujeme uzatvoriť príkaznú zmluvu zo zahraničnou fyzickou osobou - obsahom má byť vypracovanie posudku. Nie je mi však celkom jasné, či sa príjem z dohodnutej odmeny bude posudzovať ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. - ďalej len "ZDP") alebo ako ostatný príjem (§ 8 ZDP). Ak je závislá činnosť posudzovaná v kontexte závislej práce podľa Zákonníka práce (§ 1, ods. 2 a 3 Zákonníka práce), potom činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy nemôže byť závislou činnosťou (kedže ide o občianskoprávny vzťah). Nie som si ale istá, či sa to dá chápať takto. Ak sa závislosť činnosti posudzuje striktne podľa § 5 ZDP, kto má posúdiť, či konkrétna činnosť upravená v príkaznej zmluve je závislá alebo nie? Ďalšou vecou je potom platenie odvodov na zdravotné a sociálne poistenie z príkaznej zmluvy. Je potrebné tieto odvody odviesť (aj keď ide o zahraničnú osobu poistenú v inej krajine?).

Aké povinnosti má spoločnosť, ktorá zamestnáva dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom a dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom? Kde všade odvádza spoločnosť poistné a v akej výške? Aké povinnosti má samotný dohodár pri jednotlivých dohodách - ak okrem tejto dohody nemá žiaden iný príjem (je akoby "dobrovoľne nezamestnaný")? Aké sú iné podmienky, ak tento dohodár je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný?

Autor mal príjmy za autorské dielo v roku 2011 od vydavateľstva právnej a ekonomickej literatúry vo výške 75 eur, nie je SZČO, ale doktorandom. Tento príjem si uviedol v daňovom priznaní v zmysle § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), následne bol Sociálnou poisťovňou (SP) vyzvaný, aby sa prihlásil do SP. Vydavateľstvo odvádza iba povinné 2 % do literárneho fondu, nakoľko nie je možné uplatniť v tomto prípade zrážkovú daň. Je autor povinný prihlásiť sa do SP alebo mu vzniká aj odvodová povinnosť a v akej výške?

Aké oznamovacie povinnosti plynú SZČO po vzniku pracovnej neschoponosti voči zdravotnej poisťovni ? Je postup obdobný ako pri Sociálnej poisťovni, kde SZČO oznamuje vznik a zánik pracovnej neschopnosti a následne si kráti odvody za uvedené obdobie? Ako je to s platením odvodov do zdravotnej poisťovne počas pracovnej neschopnosti SZČO? Platí sa v plnej výške a následne sa vysporiada až v ročnom zúčtovaní?

Máme obavy, či je bod 4. v znení: „Poskytovateľ nie je oprávnený postúpiť akékoľvek práva a pohľadávky vyplývajúce z tejto zmluvy na tretie osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovne. Právny úkon, ktorým budú práva a pohľadávky postúpené v rozpore s týmto bodom, bude neplatný.“  je  v poriadku a či náhodou v prípade, že zdravotná poisťovňa neuzná poskytnutú zdr. starostlivosť  a zároveň ju neuhradí, či týmto  nedôjde k porušeniu ústavného nároku občana / pacienta na zdravotnú starostlivosť. V takomto prípade, my ako poskytovateľ sme totiž nútení ukončiť zdravotnú starostlivosť aj keď z nášho odborného pohľadu doloženého písomnou zdravotnou dokumentáciou indikácia na zdravotnú starostlivosť existuje, resp. pretrváva.

Náš spoločník si chce vyplatiť dividendy za rok 2012 aj za rok 2013 teraz v roku 2014. Vieme, že je tam stanovená maximálna hranica pre odvod poistného do zdravotnej poisťovne. Mohli by ste nám povedať, ako sa vypočíta tento odvod, keď výška dividend za obidva roky prekračuje tento vymeriavací základ? Platí sa tento odvod zvlášť za každý rok, alebo sa to spočíta do vymeriavacieho základu za rok 2014?

Z hospodárenia stálej prevádzky v Nemecku rozhodol jediný spoločník - konateľ vyplatenie tantiémy (zdroj nie je zisk po zdanení) za rok 2012 vo výške 37 500 €. Zdroj príjmu nie je teda zisk po zdanení, nejde o tantiému aj keď je tak označená - je to odmena. Tantiéma-odmena za rok 2012 je evidovaná ako nevyplatená na účtoch 522/333 . Je toto účtovanie správne? Pre nedostatok finančných prostriedkov je táto odmena stále nevyplatená. Tento príjem bude vyplatený konateľovi-zároveň zamestnancovi, ktorý má od platiteľa príjem zo závislej činnosti. Zdaňuje sa tento príjem zamestnanca-konateľa ako bežný príjem zo závislej činnosti v čase výplaty? Ako sa postupuje pri výpočte VZ na odvody do sociálnej a zdravotnej poistovne pri výške 37 500 € a v akej výške?

Spoločnosť už dlhé roky zabezpečuje prepravu zamestnancov z ich bydliska na pracovisko. Na základe 19 ods. 2 písm. s) ZDP, zamestnancom vznikne nepeňažný príjem za prepravu, ktorý ale zamestnávateľ nezahrnul do vymerievacieho základu pre výpočet odvodov, ani neodvádzal z neho preddavok na daň z príjmov. Podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti z nepeňažného príjmu zamestnancov? Zamestnávateľ by mal postupovať podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov? Ako to je z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov? Môže zamestnávateľ počítať s nejakou pokutou, resp. úrokmi z omeškania (aj z hľadiska dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov) a je ich výška (pokút a úrokov z omeškania) presne definovaná v zákone?