Otázky v kategórii: Zdravotníctvo

Pri zmene poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý vedie aj elektronickú zdravotnú dokumentáciu pacienta, musí túto dotyčný lekár vymazať, alebo ako s ňou naložiť?

Musí lekár, resp. iný zdravotnícky pracovník pracujúci u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonať zápis do zdravotnej dokumentácie, ak ho nemôže vykonať ihneď, po poskytnutí zdravotnej starostlivosti do konca svojej pracovnej zmeny?

Chcem sa informovať ohľadom nového kódu ore odborného garanta pre laboratória. Mám kód značky F kočiaci sa 225 - odborný garant v odbore laboratórna medicína. Na stránkach UDZS som videl nové kódy a neviem sa orientovať. Po novom, ktorý budem mať?

Osoba-poskytujúca zdravotnú starostlivosť (zubný lekár) už dlhý čas podniká podľa osobitných predpisov ako FO SZČO. Na príslušných úradoch - štatistický, daňový, ZP, SP- sa zaregistroval, má pridelené IČO, DIČ a platí odvody do ZP a SP. Jeho licencia, okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti, nedovoľuje iné činnosti (aspoň si to myslím). Táto FO by však teraz chcela svojim pacientom predávať doplnkový sortiment-zubné kefky, o ktoré majú pacienti záujem. Prosím Vás, akým spôsobom by táto FO mohla uvedené produkty predávať, ak neuvažuje si založiť s. r. o. a chce zostať fyzickou osobou?Môže ju firma, pre ktorú bude kefky predávať, zamestnať (napr. na dohodu)? Môže byť kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+zamestnanec? Lepšie by sa mi zdalo, keby bola možná kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+živnosť, ak je to možné. V tomto prípade by si mohla FO podnikajúca podľa osobitných predpisov na maloobchodnú činnosť - predaj zubných kefiek.... vybaviť riadne na živnostenskom úrade voľnú živnosť? Mala by sa táto osoba znovu registrovať na štatistickom úrade, daňovom úrade, v zdravotnej a sociálnej poisťovni, ak je tam už registrovaná z titulu inej formy podnikania? Zdá sa mi nelogické, aby mala dve DIČ, dve IČO.... Táto osoba vedie jednoduché účtovníctvo. Predpokladám, že pre obe formy podnikania by sa viedlo len jedno účtovníctvo, kde by sa sledovali príjmy a výdavky podľa jednotlivých foriem podnikania (program Alfa+ to umožňuje), takisto v daňovom priznaní by sa uvádzali príjmy a výdavky z oboch foriem podnikania. Možno dať do daň. výdavkov pri podnikaní podľa živnost.oprávnenia všetky výdavky, súvisiace s dosahovaním príjmov za predaj uvedeného sortimentu ? Možno využívať spoločnú elektronickú registračnú pokladnicu aj na evidenciu tržieb za zdravotné výkony aj za predaj kefiek... ? V konečnom dôsledku by som chcela vedieť, či lekár (FO-SZČO) si môže vybaviť živnosť na predaj doplnkového sortimentu na svojej ambulancii pacientom, ak to nemieni riešiť prechodom na právnickú osobu.

V otázke ide o  vedúcu sestru oddelenia nemocnice (štátnej príspevkovej organizácie). Podľa interných predpisov si zástupcu (v čase svojej neprítomnosti v práci) určuje vedúci zamestnanec (teda aj vedúca sestra konkrétneho oddelenia). Moja otázka znie: Platia pre obsadenie miesta zástupcu vedúcej sestry rovnaké kvalifikačné predpoklady a požiadavky ako pre vedúcu sestru (§ 12 ods. 4 NV SR č. 296/2010 Z. z.)? Môže vedúcu sestru v čase jej neprítomnosti zastupovať aj sestra, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky pre výkon práce vedúcej sestry? Napríklad sestra, ktorá nespĺňa jednu z podmienok § 12 ods. 4 NV SR č. 296/2010 Z. z., a to podmienku uvedenú v písm. a) - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo? 

Som lekár a majiteľ webovej stránky, na ktorej, na základe zmluvy, poskytujem reklamné a marketingové služby aj na voľnopredajné prípravky (napr. výživové doplnky). Je farmaceutická firma, ktorá tieto produkty distribuuje, povinná zraziť z mojej faktúry zrážkovú daň? Ak áno, aké sú na to legislatívne dôvody?  Ak je jediným dôvodom to, že som lekár, uvažujem nad vytvorením novej s. r. o., ktorá mi zastreší takéto služby a dokonca aj poplatky pre moju lekársku s. r. o. Myslím si, že táto možnosť je úplne v súlade so zákonom, na druhej strane sa na tomto príklade v plnej nahote odhaľuje deravosť novely zákona o dani z príjmov a jej diskriminačný charakter pre pracovníkov v zdravotníctve.

Som lekárka špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Ako zmluvný lekár zdravotnej poisťovne každý mesiac vykazujem zdravotnej poisťovni výkony, ktoré som vykonala pre jej poistencov, a to podľa odporúčaní v Metodickom usmernení ÚDZS elektronickou formou. V tomto usmernení ÚDZS sa uvádza, že pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti špecifikovaným poistencom – poisteným v zahraničí (EÚ) je potrebné  zaslať aj kópiu lekárskej správy alebo záznamu z ošetrenia – ako prílohu elektronickej faktúry. Je možné takouto formou zaslať a teda sprístupniť zdravotnú dokumentáciu pacienta (občan SR, pracujúci a poistený v zahraničí) zdravotnej poisťovni? Konkrétne pracovníkovi zdravotnej poisťovne, ktorý spracováva výkony, ale nie je revízny lekár ani revízna sestra ani revízny farmaceut a nemá žiadne poverenie na výkon kontroly. Nie je mi ani celkom jasné, či každomesačné spracovávanie výkazov (kódov výkonov a ich bodových hodnôt , správne priradenie diagnóz ku kódu odbornosti ) je kontrola zo strany zdravotnej poisťovne v zmysle zákona. Pravdou ale je, že zdravotná poisťovvňa koná na základe Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je toto usmernenie v súlade so zákonom?

V súčasnosti je povinnosťou riadiacich pracovníkov v zdravotníctve doplniť si vzdelanie, buď štúdiom MPH alebo MHA, a to do 31. 12. 2015. Momentálne v nariadení vlády č. 296/2010 Z. z. nie je MHA zaradené. Je plánovaná novelizácia predmetného nariadenia vlády MZ SR ? Ak áno, a bolo by nariadenie novelizované, bude MHA akceptované rovnako ako MPH?

Máme lekárov s uzatvorenými pracovnými zmluvami za nasledovných podmienok: lekár špecialista, pracovisko určené Fakultná nemocnica úväzok 1,00 = 37,5 hod. týždenný úväzok (zamestnancov týmito podmienkami vieme preradiť aj na iné pracoviská v areáli nemocnici, nie len napr. jedno oddelenie, úsek). Lekári vykonávajú prácu aj na lôžkových oddeleniach a pod kliniky patria aj špecializované ambulancie, v ktorých sa lekári v pracovný čas (napr. od 8.00-15.00 po vizite) striedajú podľa získanej - získavanej špecializácie (prebiehajúca špecializácia neatestovaného lekára). Z dôvodu potreby aj záujmu napr. lekárov vykonávať prácu na viac ako 1,00 úväzok by sme mali záujem uzatvoriť ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok napr. 0,2 napr. na výkon pracovnej činnosti lekára - naša predstava je napr. ordinácia v ambulancii otvorená napr. 2x v týždni v poobedňajších hodinách. Nami sledovaný výsledok je, aby sme neprekračovali nadčasovú prácu (samozrejme efekt je aj v nákladoch na nadčasovú prácu) ale hlavne v dodržaní hodín prípustnej nadčasovej práci a zabezpečenie pravidelnej možnosti zárobku pre zamestnanca, ktorý by mal záujem. Lekári (ale aj iný personál - sestry...) často vyhľadávajú iné pracovné príležitosti v súkromných ambulanciách pre privyrobenie. Túto možnosť by sme im aj my chceli ponúknuť nie ako príležitostnú (výnimočnú) = práca nadčas ale ako stabilnú formu zárobku. Telefonické vyjadrenie kontrolóra inšpektorátu práce v Nitre bolo, že nemôžeme uzatvoriť s lekárom ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok 0,2 napr. k úväzku 1,0 na pozíciu lekára. Vedeli by ste nám poradiť podľa Vášho názoru formu korektného uzatvorenia - stanovenia podmienok v tejto oblasti? 

Prevádzkovateľ polikliniky chce prevádzkovať ambulanciu praktického lekára tak, že iné neštátne zdravotnícke zariadenie poskytne praktického lekára a toto zariadenie si bude od polikliniky účtovať určitú čiastku ako službu. Poliklinika, a. s. je držiteľom povolenia, v ktorom má aj uvedené prevádzkovanie ambulancie všeobecného lekárstva. Bez ambulancie všeobecného lekárstva by nespĺňali určujúce znaky zdravotníckeho zariadenia - polikliniky. Poliklinika musí mať personálne zabezpečenú aj na túto ambulanciu podľa § 8 zákona č. 578/2004 Z. z.. Máme taký názor - že poskytnutie zdravotníckeho pracovníka od iného poskytovateľa - bez právneho vzťahu so zamestnancom – všeobecným lekárom s tým, že by poliklinika uhrádzala náklady za zamestnanca inej spoločnosti, by bolo, podľa nášho názoru, nesprávne. Poliklinika by nevedela preukázateľne zabezpečiť ambulanciu, lekár by prácu všeobecného lekára vykonával v poliklinike, ale nebol by jej zamestnancom, bol by zamestnancom inej spoločnosti... Ako by sa napr. riešila pracovno - právna zodpovednosť? § 2 zákona č. 576/2004 Z. z. (o zdravotnej starostlivosti) hovorí o zdravotníckom pracovníkovi, ktorého určuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a tým je poliklinika. V prípade, že by lekára oficiálne nezamestnávali, ale prácu by vykonával (mohlo by ísť aj o nelegálnu prácu (zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Z tohto dôvodu sme zaradili otázku do 2 kategórií- pracovné právo a zdravotníctvo.