Daň z nehnuteľností a daňové priznanie

Často v našej praxi daňovníci podávajú daňové priznanie na pozemok, aj keď je na ňom vybudovaný prístrešok s tým, že podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach") prístrešok nepatrí do skupiny stavby. Samosprávy na základe § 10 cit. zákona, majú veľký výpadok na miestnych daniach, nakoľko každý daňovník si § 10 cit. zákona vysvetľuje po svojom. Podávajú daňové priznanie na pozemky a nie na stavby, nakoľko sú podľa nich bez podlažia a sú napr. dočasné. Nakoľko kumulatívnym podmienkam § 10 pomaly nebudú patriť žiadne stavby v SR, nakoľko aj projektanti vystihujú tieto nedostatky pri osadení veľkých hál - bez spevnenia so zemou, takto ostávajú na území SR iba pozemky, ktoré v skutočnosti sú zastavané stavbami. Obce a mestá musia skúmať využívanie nehnuteľností, naháňať sa po súdoch, aby získali im patriace miestne dane. Najväčším nedostatkom § 10 je nesúlad definícií stavieb s definíciou stavieb v stavebnom zákone. Je to neprípustné, že podľa prenesených kompetencií sú mestá a obce stavebným úradom, kde určujú čo je stavbou, ktorá podlieha stavebnému a kolaudačnému povoleniu a určujú podmienky výstavby a využívania stavieb a na základe zákona o miestnych daniach rovnaký úrad - správca dane - nevie stavbu zaradiť podľa predmetu dane zo stavieb. Správca dane na základe nesúladu definícií v jednotlivých zákonoch prevádza odvolacie konania a nevie sa domáhať miestnych daní.