Otázky v kategórii: Správne právo

Sme príspevková organizácia mesta a v roku 2021 sme v podnikateľskej činnosti vykázali stratu ( dôsledkom pandémie, nakoľko nebolo možné prenajímať priestory kultúrneho domu). V hlavnej činnosti sme mali zisk aj celkový výsledok hospodárenia bol kladný. Chcem sa spýtať, či aj pre rok 2021 platí zákon 198/2020 Z. z. § 33a odsek 2 , v ktorom sa hovorí následovné: "Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie k 30. septembru 2020 strata a vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nezabezpečí, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, nie je povinný vykonať opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti podľa osobitného predpisu.54b)“. 

Mestskému úradu Komárno som podal žiadosť o vyjadrenie sa k funkčnému využitiu pozemku (časť záhrady), chcel som stavať garáž vo výmere 40m2. Vyjadrenie mi poslali po 44 dní s nesúhlasom, lebo zastavaná plocha by sa zvýšila nad povolené percento., čo je aj pravda. Ide o tri susedné parcely (na jednej parcele je rodinný dom, na druhej letná kuchyňa, a tretia je záhrada). Písali, že podľa územného plánu percento zastavanej plochy platí pre jednotlivé parcely alebo súbor parciel vo vlastníctve jediného vlastníka. Ak by sme prepísali záhradu na moje meno, povolené percento by som neprekročil na parcele záhrady. Na toto mi povedali, že vtedy by ostatné 2 parcely prekročili zastavanosť, a to je problém tiež. Podľa mňa hovoria nezmysly, lebo v tomto prípade už parcely nemali rovnakého vlastníka a predsa rodinný dom nemôžu nariadiť zbúrať... Sú hore uvedené úvahy správne? Akú lehotu majú na vydanie vyjadrenia k funkčnému využitiu pozemku? Dá sa proti tomuto vyjadreniu odvolať a v akej lehote? 

Hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo, pričom jeho funkcia je zo zákona nezávislá od starostu aj od obecného zastupiteľstva. Čo však s hlavným kontrolórom, ktorý nekoná nezávisle, ale tendenčne a v záujme skupiny poslancov obecného zastupiteľstva (ktorí zároveň tvoria väčšinu)?

HK bol zvolený obecným zastupiteľstvom. Starosta pracovnú zmluvu podpísal, ale HK odmietol podpísať pracovnú zmluvu z dôvodu, že sa mu znenie pracovnej zmluvy nepáči. Rozumieme, že podľa zákona o obecnom zriadení ma HK nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy, čo rešpektujeme. Na druhej strane si myslime, že nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy neznamená, že HK ma právo určovať si všetky podmienky pracovnej zmluvy alebo dokonca podmieňovať výkon funkcie HK vlastným znením pracovnej zmluvy. Ako mame v takejto situácii postupovať? Zákon na takéto situácie nepamätá.

Môže spoločenstvo vlastníkov bytov zakázať jednému z majiteľov bytov podnikateľskú činnosť (ubytovacie služby) v byte, ktorý je súčasťou bytového domu? Byt je v osobnom vlastníctve podnikateľa, ktorý chce prevádzkovať ubytovacie služby. A ako by to bolo, keby byt bol vo vlastníctve s.r.o.?

V praxi je problém, najmä v malých MŠ (len jedna aj to nenaplnená trieda), obsadiť 5 člennú radu školy. Zriaďovatelia zamestnávajú (logicky) max. dve učiteľky, z ktorých jedna je riaditeľkou (resp. poverená riadením, a to v prípadoch, keď sa obci nedarí miesto riaditeľky obsadiť vymenovaním po úspešnom výberovom konaní). Druhá učiteľka je často len na určitú dobu, často sa v škole striedajú pedagogické kádre, ale stane sa aj prípad, keď práve tá druhá učiteľka (... a posledný PZ) členstvo v rade škole odmietne?! Aké sú možnosti na obsadenie RaŠ v týchto prípadoch? V princípe tiež ide o zodpovedanie otázky, či poverený PZ riadením školy je „plnohodnotným riaditeľom“ - ak áno tak v takom prípade by pre neho platilo ustanovenie zákona č. 596/2003 §25 ods. 11 no a vtedy by nemohol byť ako riaditeľ členom rady školy. Aké možnosti má v týchto prípadoch zriaďovateľ: a/ môže v rade školy akceptovať aj PZ povereného riadením (... v tomto prípade by takýto člen, mohol mať stanovami obmedzené niektoré kompetencie – napr. nemohol by byť členom výberovej komisie pri výberovom konaní ...?! ), ALEBO b/ zriaďovateľ by určil nové zloženie RaŠ bez zastúpenia PZ a RaŠ by doplnil na 5 členov zástupcom z „inej skupiny“ ???

Správny orgán ustanoví účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy (ak si tento neustanovil zástupcu) opatrovníka podľa § 16 ods. 2 správneho poriadku. Predtým správny orgán vykonal šetrenie ohľadom zistenia jeho pobytu, ale neúspešne. Zásielka sa vracala s poznámkou "adresát neznámy". Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka sa doručuje opatrovníkovi do vlastných rúk a zároveň účastníkovi - verejnou vyhláškou (§ 26 ods. 1).

Otázka: Je správny orgán po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení opatrovníka povinný doručovať ďalšie písomnosti aj účastníkovi konania, ktorý má už ustanoveného opatrovníka, alebo doručuje ďalšie písomnosti už len tomuto opatrovníkovi? Ust. § 26 ods. 1 hovorí, že doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán aj v prípade, keď mu nie je známy pobyt účastníkov konania. Je teda správny orgán ustanovením opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt mu nie je známy zbavený povinnosti podľa tohto ust. § 26 ods. 1 správneho poriadku, t.j. vykonávať doručenie písomností verejnou vyhláškou? Musí osoba súhlasiť s ustanovením za opatrovníka?

Aké sú náležitosti čestného vyhlásenia zamestnanca o osamelosti zamestnanca /zamestnankyne, ktorý (-á) sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov? Toto čestné vyhlásenie predkladá zamestnanec zamestnávateľovi - štátnej príspevkovej organizácii (fakultná nemocnica) za účelom § 164 ods. 3 Zákonníka práce (výlučne len dohoda o práci nadčas a o pracovnej pohotovosti). Obdobne aj v prípade čestného vyhlásenia o osamelosti zamestnanca, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky - § 64 ods. 1 písm. d) ZP (zákaz výpovede) alebo 68 ods. 3 ZP (obmedzenie OSPP)? Je v týchto prípadoch zamestnanec povinný uvádzať v čestnom vyhlásení aj údaje o dieťati (meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko)? Treba potom dať aj súhlas zamestnanca-zákonného zástupcu dieťaťa so spracovaním osobných údajov dieťaťa? Uvádza sa v čestnom vyhlásení, že uvedené údaje sú pravdivé a že zamestnanec si je vedomý právnych následkov v prípade ich nepravdivosti? resp. vťahuje sa na tieto prípady § 39 ods. 3 správneho poriadku a § 21 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb.?

Právnická osoba (s. r. o.) má sídlo v mestečku v trenčianskom regióne. Poskytuje ubytovacie služby v byte v popradskom regióne. Je treba nahlásiť niekde prevádzku a ak áno, kde? Je to treba uvádzať aj v daňových priznaniach?

Sme príspevková organizácia mesta a v hlavnej činnosti máme aj vedenie evidencie a správu pohrebiska. V tomto roku sme sa rozhodli digitalizovať hrobové miesta. Do toho však vstúpila do platnosti  novela Zákona o ochrane osobných údajov a GDPR a nevieme či malo vôbec zmysel to robiť. Momentálne sú všetky internetové stránky s digitálnymi pohrebiskami dočasne nedostupné. Ako je to s ochranou osobných údajov v tomto smere?