Otázky v kategórii: Pracovné právo

Dobrý deň, chcem sa poinformovať či je možné s novoprijatým zamestnancom uzatvoriť dohodu v zmysle § 155 ZP, t.j. že po absolvovaní zaškolenie resp. zaučenia na určitú pracovnú pozíciu bude povinný zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, v opačnom prípade budem musieť zamestnanec uhradiť náklady zamestnávateľa na zaškolenie resp. zaučenie.

Prosíme Vás o stanovisko, popr. o usmernenie k problematike cestovných príkazov v našej organizácii. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je pracovná cesta: čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zamestnanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK) majú v pracovných zmluvách uvedené pravidelné pracovisko: Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Námestie Mieru 2, Prešov.

Je potrebný cestovný príkaz na pracovné cesty v rámci mesta Prešov? Je možné do vnútornej smernice zapracovať, že na pracovné cesty v rámci mesta Prešov nie je potrebný cestovný príkaz? Postačí na opustenie pracoviska – pracovnú cestu v rámci mesta Prešov priepustka, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený v rámci elektronického dochádzkového systému?

V § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je uvedené: Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty.

Priepustky v rámci nášho elektronického dochádzkového systému neobsahujú podmienky pracovnej cesty dané zákonom. Prípadne môžeme vo vnútornej smernici uviesť, že zamestnanci PSK (pokladníčka, údržbári, zamestnanci odd. vnútornej prevádzky) si nemusia pri opustení pracoviska vypĺňať cestovný príkaz, ale je potrebné vypísať priepustku. 

Je možné odvolať z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca bez udania dôvodu počas jeho práceneschopnosti?

Je možné na pracovisku zaškoľovať budúceho zamestnanca bez pracovnej zmluvy alebo dohody na základe tzv. dohody o zaškolení pár hodín týždenne?

Môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa školy, na základe návrhu rady školy, po úspešnom výberovom konaní (do 30 dní podľa § 3 ods. 2 zákona 596/2003 Z.z.) s neskorším dátumom účinnosti nástupu do funkcie (napr. aj niekoľko mesiacov)? Príklad: Výberové konanie vyhrá uchádzač "z vonku", teda ktorý nie je zamestnancom školy a rada školy podá zriaďovateľovi návrh napr. 15. marca. Zriaďovateľ vymenuje do funkcie víťazného uchádzača v zákonnej 30-dňovej lehote (teda do 14. apríla), ale s tým, že nástup do funkcie spolu s uzavretím pracovnej zmluvy bude realizovaný až od 1. júla. Je legislatívne daná nejaká lehota medzi vymenovaním a nástupom do funkcie spojeným s uzavretím pracovnej zmluvy?

Može si riaditeľ školy uplatniť prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok (podľa § 82 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z., ak spĺňa podmienky) počas jeho funkčného obdobia. Môže ísť o predĺženie jeho funkčného obdobia o tento čas?

Je možné urobiť zmenu úväzku pedagogických zamestnancov v priebehu školského roka? Dôvodom môže byť napr. racionalizácia financovania OK napr. pri vychovávateľoch ŠKD. Samozrejme, pri obojstrannej dohode zamestnávateľ vs. zamestnanec to by asi nemal byť problém. Ale, čo ak nedojde k dohode, zamestnanec nesúhlasí. Čo by malo byť prvotným impulzom k riešeniu v rámci úsporných opatrení pri originálnych kompetenciách ako je zníženie úväzkov resp. pri odmietnutí organizačná zmena ... aj v priebehu školského roka. Mohla by to byť napr. výzva zriaďovateľa k racionalizačným opatreniam doručená riaditeľovi školy s právnou subjektivitou?

Zamestnanec požiadal o predĺženie RP do 6 rokov dieťaťa. Čerpanie dovolenky medzi MD a RP nebolo, zamestnanec nepožiadal. Prosíme o prepočítanie dovolenky za celé obdobie, zamestnanec požiadal o ukončenie PPV 28.02.2025.

Pracovná zmluva: od 25.08.2008

MD: 28.08.2013 – 22.04.2014

• 28.08.2013 – 31.12.2013                                                                                                                         
• 01.01.2014 – 22.04.2014                           112 dní                                                                                   

RP: 23.04.2014 – 31.12.2014                    253 dní                                                                                   

• 01.01.2015 – 31.12.2015                                                                                                                           
• 01.01.2016 – 08.01.2016                              8 dní

Dovolenka:

• rok  2013        45 – 4 čerpanie       41 dní
• rok 2014         45 – 15 krátenie       30 dní 

(253 dní – 45) / 12 x 8 (12  -  15 dní)

• rok 2015  -   0 dní

MD: 09.01.2016 – 02.09.2016              238 dní   

RP: 03.09.2016 – 31.12.2016               120 dní    

•  01.01.2017 – 31.12.2017                        365 dní       
•  01.01.2018 – 31.12.2018                        365 dní      
•  01.01.2019 – 06.01.2019                            6 dní           

Dovolenka:

• rok 2016    45 – 3,75 dňa , krátenie – 41,25 

/ 45 : 12 x 1/12  -  3,75  dňa , krátenie /

• rok 2017   -  0 dní
• rok 2018   -  0 dní    

MD: 07.01.2019 – 01.09.2019                  238 dní   

RP:  02.09.2019 – 31.12.2019                  121 dní

• 01.01.2020 – 31.12.2020                                                                                                                                                   
• 01.01.2021 – 31.12.2021   
• 01.01.2022 – 31.12.2022
• 01.01.2023 – 31.12.2023
• 01.01.2024 – 31.12.2024
• 01.01.2025 – 24.02.2025      

Dovolenka:    

• rok 2019 – 45 – 7,5 krátenie – 37,5 dňa

/ 45 : 12 x 2/12  -  7,5 dňa

• rok 2020 – 0 dní
• rok 2021 – 0 dní
• rok 2022 – 0 dní
• rok 2023 – 0 dní
• rok 2024 – 0 dní
• rok 2025 – 0 dní

Firma A chce otvoriť kamennú predajňu so záhradnou technikou a bude mať aj webshop s týmto tovarom. Jeden živnostník B a jedna s.r.o. C (dodávatelia) mu budú na základe zmluvy fakturovať administratívne služby za riadenie webshopu (napr. triedenie objednávok, vystavovanie faktúr....atd.) Tento živnostník B a (zamestnanec) s.r.o. C na základe zmluvy by pracoval aj niekedy v kamennej predajni ako predavač. V administratívnych službách na základe zmluvy nevidím žiadne riziko. Subjekty B a C na základe zmluvy môžu pracovať aj ako predavači? Nie je v tom riziko? Napr. keď by prišla kontrola na kamennú predajňu od Sociálnej poisťovne alebo Inšpektorátu práce stačí, ak sa preukážu zmluvami (napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva)?

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?