Otázky v kategórii: Občianske právo

Voči akým inštitúciám máme / nemáme povinnosť ohlásiť vykonávanie ekonomickej činnosti, konkrétne prevádzku ubytovania, športu, prenájom lodiek, móla, prenájom miestností za účelom konferencií? Spoločnosť už funguje viac rokov, no od 6/2024 bude prevádzkovať aj inú činnosť. Nahlasujem cez všeobecné podania túto ekonomickú činnosť aj na DÚ? Obec a kde všade?

Chcela by som poprosiť o odborné posúdenie situácie, o ktorej som sa dozvedela ako hlavná kontrolórka. Dostala som informáciu, že občan obce zvažuje o svojej kandidatúra na poslanca obecného zastupiteľstva. Tento občan bol v minulosti trestaný, a strávil tri roky vo väzení. Zvyšok trestu mu odpustili za dobré správanie, ale stále je v podmienke. Moja otázka znie, či môže tento občan kandidovať za poslanca OZ obce?

Aký vplyv na vlastnícke právo kupujúceho k osobného automobilu bude mať skutočnosť, keď si kupujúci po odstúpení od kúpnej zmluvy  (s predávajúcim sa po doručení odstúpenia od zmluvy nijako nedohodol) neuplatní svoje právo na súde? 

Možno vziať odstúpenie od zmluvy späť, keby si to kupujúci rozmyslel? Ide o odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy (auta), uzavretej medzi kupujúcim (spotrebiteľom) a predávajúcim (podnikateľom) podľa Obchodného zákonníka, ktoré bolo doručené predávajúcemu. 

Môže spoločenstvo vlastníkov bytov zakázať jednému z majiteľov bytov podnikateľskú činnosť (ubytovacie služby) v byte, ktorý je súčasťou bytového domu? Byt je v osobnom vlastníctve podnikateľa, ktorý chce prevádzkovať ubytovacie služby. A ako by to bolo, keby byt bol vo vlastníctve s.r.o.?

Zmluvou o prevzatí dlhou sa dohodli veriteľ, pôvodný dlžník a preberajúci dlžník o prevzatí dlhu z pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka podľa  § 531 Občianskeho zákonníka a nasl., pričom v zmluve neuviedli splatnosť dlhu. Ako správne postupovať pri účtovaní o tejto zmluve: 1. u veriteľa, keď nie je uvedený dátum splatnosti dlhu? Môže sa akceptovať pôvodná splatnosť ako bola u pôvodného dlžníka? 2. u pôvodného dlžníka? 3. u preberajúceho dlžníka? Prílohu zmluvy tvorí kniha pohľadávok, kde je uvedený dátum splatnosti. Zmluva o prevzatí dlhu sa uzatvorila 18. 11. 2019, ale dlh po splatnosti je už dlhšie ako 360 resp. 720 dní. Môže veriteľ v tomto prípade tvoriť opravnú položku k pohľadávke, ak v zmluve o prevzatí dlhu nie je dátum splatnosti a zmluva sa uzatvorila 18. 11. 2019?

Ako by mal kupujúci ďalej postupovať, keď odstúpil od kúpnej zmluvy nového auta, ktoré kupoval minulý rok (je tam 5 ročná záruka) od ...... s.r.o.? Písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo predávajúcemu doručené poštou doporučenie s doručenkou. Kupujúci ako dôvod odstúpenia uviedol § 48 ods. 1 a 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo auto v priebehu prvého roka opravované už 5krát (spolu 3 rôzne chyby a zároveň 1 chyba sa opakovala 3krát). Auto nemá ani rok. Opravy vykonala autorizovaná opravovňa. Za poslednú sme si však už museli zaplatiť, ak sme chceli doklad o oprave. Kupujúci v odstúpení vyzval predávajúceho na vrátenie kúpnej ceny do 10 dní od doručenia odstúpenia s uvedením čísla účtu, na základe čoho mu kupujúci vráti automobil. Predávajúci sa mu zatiaľ neozval, nijako ho nekontaktoval. Ako by mal kupujúci ďalej postupovať? A čo keď sa v najbližšej dobe (dokým sa tento problém s odstúpením od zmluvy vyrieši) auto opäť pokazí, kto bude hradiť opravu, predávajúci či kupujúci? Platí na auto po odstúpení od kúpnej zmluvy stále 5 ročná záruka?

Je možné podpísať zmluvu o prevzatí dlhu uzatvorenú podľa § 531 Občianskeho zákonníka ešte predtým, ako dlh reálne vznikne - pred skočením pracovného pomeru? Budúci zamestnávateľ (ako preberajúci dlžník) má k dispozícii len Vyúčtovanie nákladov aktuálneho zamestnávateľa zamestnanca, ktorého plánuje prijať do pracovného pomeru, kde je uvedené, že zamestnanec (pôvodný dlžník) požiadal zamestnávateľa (veriteľa) o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu napr. 17.01.2020 v dôsledku čoho zamestnanec nesplnil záväzok vyplývajúci mu z uzatvorenej pracovnej zmluvy (vzhľadom na predpoklad dohody o ukončení PP k uvedenému dňu: 17.01.2020) zotrvať u zamestnávateľa (veriteľa) v pracovnom pomere po dohodnutú dobu. Zamestnanec bol vyzvaný v uvedenom Vyúčtovaní nákladov na vrátenie nákladov, ktoré zamestnávateľ (veriteľ) za zamestnanca (pôvodného dlžníka) uhradil. Môže byť medzi budúcim zamestnávateľom ako preberajúcim dlžníkom a zamestnancom tretej osoby ako pôvodným dlžníkom a zamestnávateľom zamestnanca ako veriteľom uzatvorená zmluva o prevzatí dlhu už dňa 14.01.2020, t.j. skôr ako sa pracovný pomer skončí? (zatiaľ je tam len predpoklad skončenia PP) Má byť prílohou zmluvy o prevzatí záväzku v tomto prípade pracovná zmluva a Vysporiadanie nákladov či stačí uviesť ako prílohu len Vysporiadanie nákladov? (Zmluva o prevzatí dlhu sa zverejňuje v CRZ) Môže byť obsahom zmluvy o prevzatí dlhu, ktorá je odplatná aj záväzok pôvodného dlžníka zotrvať u preberajúceho dlžníka po určitú dobu v pracovnom pomere alebo uhradiť preberajúcemu dlžníkovi sumu, ktorú preberajúci dlžník za pôvodného dlžníka uhradil veriteľovi?

Slovenská s.r.o. má jedného spoločníka A. Spoločnosť má dvoch konateľov, konateľa A (ide o jediného spoločníka A) a konateľa B (konateľ B nie je spoločníkom). Každý konateľ spoločnosti koná samostatne. Ide o slovenských rezidentov. Osoba A chce predať svoj obchodný podiel v spoločnosti a chce sa aj vzdať funkcie konateľa v prospech kupca C. Kupec C bude jediným spoločníkom spoločnosti a bude aj konateľom namiesto osoby A. Funkcia konateľa B zostáva nedotknutá. Táto s.r.o. v minulosti požiadala o spotrebný úver, ktorý spláca dodnes. Takže úverová zmluva (právny vzťah) bola medzi spoločnosťou a finančnou inštitúciou. Spoločnosť má nedoplatok voči ZP a SP. Spoločnosť voči daňovému úradu nemá nedoplatok. Kupujúci C nemá žiadny nedoplatok. Môže osoba A predať hore uvedeným spôsobom spoločnosť, aj keď úver nie je splatený a spoločnosť má nedoplatok voči poisťovní? Môže finančná inštitúcia od spoločníka A, ako od fyzickej osoby, požadovať splatenie úveru, čiže má nárok prostredníctvom exekúcie aj na súkromný majetok fyzickej osoby A, alebo inštitúcia má nárok len na majetok firmy (napr. blokovanie firemného účtu, firemného majetku...atď..)?

Môže občan, ktorý je zároveň zamestnancom pracujúcim vo verejnom záujme (552/2003 Z. z.) napr. prednosta obce, matrikárka, pedagóg, účtovník, kuchárka, požiadať obec/mesto o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. § 9 odst. 3? Môže občan sprístupnené informácie zverejniť? Môže byť zamestnanec organizácie následne (na základe sprístupnenia/prípadne zverejnenia informácií) u zamestnávateľa postihovaný? Je v nejakom konflikte záujmov?