Otázky v kategórii: Sociálne zabezpečenie

počet otázok v kategórii: 84



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Použitie fondu opráv nájomných bytov

ID5369 | | Ing. Ingrid Veverková

Obec je vlastníkom nájomných bytov. Tvorí fond opráv podľa § 18 ods. 2zákona č. 443/2010. Tento fond môže použiť aj na iné výdavky v obci, alebo ich musí použiť len na výdavky čo sa týka oprav a údržby nájomných bytov

Konateľ - povinnosť platiť zdravotní nebo sociálne poistenie?

ID5251 | | JUDr. Simona Laktišová

Slovenská s. r. o., jediným společníkem je mateřská společnost, česká s. r. o., dva jednatelé jsou občané České republiky, kteří pobývají v ČR, kde si hradí sociální a zdravotní pojištění. Dotaz je, zda mají jednatelé povinnost ze své funkce jednatelů ve slovenské s. r. o. platit na Slovensku nějaké pojištění (zdravotní, sociální), ačkoli nemají uzavřenou žádnou smlouvu o jednatelství ani pracovní smlouvu na Slovensku. Pokud ano, v jaké výši musí toto pojištění platit?

Dve pracovné pozície na jednu pracovnú zmluv

ID5115 | | JUDr. Tatiana Mičudová

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Príjem zo závislej činnosti súčasne v dvoch členských štátoch EÚ

ID5041 | | JUDr. Simona Laktišová

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Nárok na materské pri súbehu pracovných pomerov

ID4759 | | RNDr. Jana Motyčková

Źena je zamestnaná na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa A od roku 2015. V roku 2022 bola na rodičovskej dovolenke a od 01.01.2023 opäť nastúpila do práce. Žena sa 19.09.2023 zamestnala na skrátený úväzok u zamestnávateľa B, čiže má dva súbežné pracovné pomery. Je tehotná a plánovaný nástup na materskú dovolenku je december 2023, keď by začala aj poberať materské. Ak žena pôjde na materskú dovolenku v decembri 2023, tak bude mať nárok na výplatu materského z oboch pracovných pomerov, teda aj z toho, ktorý bol uzavretý 19.09.2023?

Sociálne zabezpečenie zahraničného študenta vysokej školy

ID4331 | | Ing. Iveta Matlovičová

Zahraniční študenti (hlavne z Maďarska) študujú na vysokej škole na dennom štúdiu prvého alebo druhého stupňa. Otázkou je, že spomínaní študenti sú sociálne poistení alebo sú poistencami štátu z hľadiska zdravotného poistenia? Alebo sú stále účastníkmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistania štátu podľa štátnej príslušnosti? Vznikajú im nejaké povinnosti na Slovensku voči Sociálnej alebo zdravotnej poisťovni?

Invalidný dôchodok a zápočet rokov

ID3969 | | JUDr. Simona Laktišová

Chcel by som sa informovať ohľadom starobného dôchodku a zápočtu odpracovaných rokov invalidného dôchodcu. Ak invalidný dôchodca nie je zamestnaný, nepracuje, je na úrade práce, počítajú sa mu roky, ktoré je ako invalidný dôchodca na úrade práce do odpracovaných rokov pre výpočet starobného dôchodku?

Zamestnanie cudzinca z EÚ

ID3855 | | JUDr. Simona Laktišová

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Faktúru za búracie služby bude vystavovať slovenskej spoločnosti.

Výpočet DVZ

ID3786 | | Ing. Iveta Matlovičová

Postupovala Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu (DVZ) pri výpočte nároku na PN správne, ak pri výpočte použila predpokladaný DVZ?

Matka bola na svojej prvej rodičovskej dovolenke (predtým niekoľko rokov pracovala), ktorá sa jej skončila 13. júla 2020. Dňa 14. júla 2020 nastúpila do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky Dňa 15. júla 2020 ukončila pracovný pomer dohodou. Za obdobie 14. – 15. júl 2020 dostala mzdu a odstupné, keďže došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Dňa 16. júla 2020 čerpala pandemickú OČR na dieťa. Sociálna poisťovňa pri výpočte DVZ na výpočet výšky nároku na ošetrovné vychádzala z pravdepodobného DVZ a nie zo skutočného DVZ. Postupovala správne? Podľa § 54 bod 8 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v z. n. p., nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. A podľa nášho názoru je týmto dňom, v uvedenej situácii 15. júl 2020. Samozrejme, ak by Sociálna poisťovňa počítala DVZ zo skutočného príjmu, DVZ by bol maximálny. Pravdepodobný DVZ je samozrejme nižší.

Rezident SR s pracovnou zmluvou v ČR pracujúci na home office na Slovensku

ID3708 | | Ing. Anton Kolembus

Rezident SR ma platnú pracovnú zmluvu s českou firmou so sídlom v Českej republike. Zamestnanec sa dohodol s firmou na zmene miesta výkonu prace tak, že svoju zamestnaneckú činnosť (interný konzultant firmy) vykonáva na home office na Slovensku. Zamestnanec vykonáva len závislú činnosť, nemá právo uzatvárať zmluvy, vystupovať v mene spol. a pod. Vzniká na Slovensku materskej firme z ČR povinnosť zriadiť stálu prevádzkareň? Aký bude mať vplyv zmena miesta výkonu práce na sociálne, zdravotné a daňové povinnosti českého zamestnávateľa a aký na zamestnanca? Zamestnanec je aktuálne zaradený v českom daňovom, zdravotnom aj sociálnom systéme.