Otázky v kategórii: Sociálne zabezpečenie

Aké povinnosti plynú zamestnávateľovi pri ukončení pracovného  pomeru so zamestnancom dohodou. Ide o odhlásenie zo  Sociálnej poisťovne, príslušnej zdravotnej poisťovne, prípadne vzniká aj povinnosť voči daňovému úradu a podobne?

Spoločnosť s ručením obmedzeným dosiahla v roku 2012 zisk, konateľ firmy sa rozhodol pre vyplatenie uvedeného zisku po vysporiadaní všetkých zákonných povinností (platba dane z príjmu, prevod do rezervného fondu).  Podlieha podiel na zisku vyplatený konateľovi, resp. spoločníkovi (ide o tú istú osobu) odvodom do Sociálnej a príslušnej zdravotnej poisťovne? Ako postupovať pri vyplácaní podielu na zisku spoločnosti s ručením obmedzeným za rok 2012 (podiel sa vypláca v roku 2013). Aké sú povinnosti spoločnosti s ručením obmedzeným pri vyplácaní podielu na zisku? Spoločník a konateľ je tá istá osoba, ktorá nie je zamestnaná v spoločnosti, ale chce si zobrať podiel na zisku. Treba sa zaregistrovať do Sociálnej poisťovne a do príslušnej zdravotnej poisťovni?

Som živnostníčka a na základe minuloročného daňového priznania platím minimálne odvody do zdravotnej poisťovne (55,02 €/mesačne) a Sociálnej poisťovne (mesačne v sume 130,27 €.). Uplatňujem si priame výdavky a moje príjmy budú pravdepodobne aj v tomto roku minimálne (daň z príjmu za rok 2013 pravdepodobne nebudem platiť). Ak budem počas materskej a rodičovskej dovolenky pracovať (2013-2016), aké odvody budem platiť? Aká bude ich výška? Stratím nárok na materské? Aký maximálny príjem by som pripadne mohla mať, aby som nemusela platiť odvody? Existuje vôbec taká možnosť? Alebo sa mi neoplatí počas materskej a rodičovskej zarábať? Dokonca som dnes čítala o možnosti, že ak budem pracovať na materskej a rodičovskej, tak nedostanem žiadne príspevky. Oplatí sa ešte pred odchodom na materskú (od dnes do 15. 11. 2014) platiť vyššie nemocenské či iné príspevky?

Vstupuje do hranice príjmu pre povinné platenie odvodov do Sociálnej poisťovne (pre rok 2018 = 5 742,00 €) aj dotácia, ktorú daňovník - SZČO dostal od úradu práce na začatie podnikania? Daňovník sa rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2018, kedy mu bola dotácia poskytnutá (3 000,00 €), uplatní výdavky percentom z príjmov a prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania (3 500,00 €) a z úhrnu takto vypočítaných príimov (6 500,00 €) vypočíta výdavky percentom z príjmov. Pripočítanie dotácie k príjmom z podnikania mení situáciu, kedy vzniká SZČO povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne? Chápem to správne? 

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Faktúru za búracie služby bude vystavovať slovenskej spoločnosti.

Manželka rodinného známeho zdedila byt po svojej matke. Byt bol v dedičskom konaní ohodnotený na 12 000 €. Tento byt bol následne predaný v hodnote 16 000 €. Poručník užíval byt v osobnom vlastníctve viac ako 5 rokov. Dedenie bolo v priamom rade na dcéru poručníka, čiže v tomto prípade bol zachovaný reťazec dedenia v priamom rade, nehnuteľnosť bola v osobnom vlastníctve viac ako 5 rokov. Je príjem z predaja uvedeného bytu oslobodený od dane a odvodov alebo treba zaplatiť daň a odvody? Ak treba zaplatiť daň a odvody, platí sa to z predajnej ceny alebo z rozdielu ceny predajnej a ceny ohodnotenej? Daň a odvody treba dokedy zaplatiť?

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre zamestnancov odberateľa- firmy, tiež platiteľa DPH. Takže odberateľ poskytuje povinne v zmysle § 152 Zákonníka práce svojim zamestnancom stravovanie v našom stravovacom zariadení. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že kredit na stravovanie sa nabíja dopredu na zamestnanecké karty, na začiatku každého kalendárneho mesiaca. Cena stravnej jednotky je pevná (1 stravná jednotka = 1 obed). Následne tieto stravovacie služby (dobytie kreditu) ihneď, na začiatku mesiaca, fakturujeme odberateľovi. Z nášho hľadiska je platba prijatá pred dodaním služby. Takže predpokladáme, že vznik daňovej povinnosti z prijatej platby nám podľa §19 ods. 4 zákona o DPH vzniká dňom prijatia platby. V rozhodnutí Súdneho dvora ES C-419/02 BUPA Hospitals Ltd. sa v bode 48 uvádza, že na to, aby sa daň stala splatnou (zo zálohovej platby) je potrebné, aby všetky príslušné prvky udalosti, ktorou vzniká daňová povinnosť, teda budúce poskytnutie služby, boli už známe, tj. služby musia byť presne určené, ako aj dodávateľ služieb. Predpokladáme, že tieto stravovacie služby sú celkom presne určené, takže tento kredit, v deň prijatí platby fakturujeme s DPH (311/384 a 343). T. j. predpokladáme, že vznik daňovej povinnosti z prijatej platby nám podľa §19 ods. 4 zákona o DPH vzniká dňom prijatia platby. Predpokladáme dobre, že vznik daňovej povinnosti v tomto prípade sa viaže ku dňu prijatia platby? Následne zamestnanec pri nákupe stravy dostane doklad z ERP, na ktorom je DPH vyčíslená. Ale keďže sme DPH už odviedli na základe faktúry, tu interne zaúčtujeme iba sumu bez DPH ako 384/602 alebo 604. Tu predpokladáme, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP , nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Predpokladáme dobre, že sme povinný vystaviť doklad z ERP? Tu nám ale vzniká hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry pre odberateľa, raz z tohto dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.) Podľa Vášho názoru je to reálna hrozba? Z logiky vecí DPH by sme museli uhradiť len raz, a to z vyhotovenej faktúry odberateľovi- firme. V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali zálohu (kredit). Napr.: Obed: 10 EUR, DPH 2 EUR, Záloha -10 EUR, DPH -2 EUR, Celkom 0 EUR. Alebo aký postup navrhujete? Je tá hrozba na základe §69 odsek 5 zákona o DPH reálna? 

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre zamestnancov odberateľa- firmy, tiež platiteľa DPH. Takže odberateľ poskytuje povinne v zmysle § 152 Zákonníka práce svojim zamestnancom stravovanie v našom stravovacom zariadení. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že zamestnanci odberateľa majú debetné stravovacie karty bez limitu. Na druhej strane zamestnanci odberateľa okrem obedové menu (zákonné stravovacie služby) majú možnosť na debetné karty odoberať aj z nášho bufetu doplnkový sortiment typu: Horalky, bagety, sladkosti, minerálka…atď. Aj tento doplnkový sortiment musíme fakturovať odberateľovi. Následne na základe evidencie (daňový alebo nedaňový doklad) tieto stravovacie služby a doplnkový sortiment fakturujeme odberateľovi. Ide o vyúčtovanie na základe súhrnnej faktúry (§ 75) a teda vznik našej daňovej povinnosti by mala byť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za ktorý sa vyhotovuje.

A., Stravovacie služby Predpokladáme dobre, že vznik našej daňovej povinnosti v tomto prípade sa viaže k poslednému dňu aktuálneho kalendárneho mesiaca? V priebehu mesiaca zamestnanec odberateľa pri nákupe stravy (obedové menu) dostane doklad z ERP, na ktorom je DPH vyčíslená. Ale keďže vystavujeme súhrnnú faktúru, tu interne evidujeme iba sumu bez DPH. Tu predpokladáme, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP , nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Predpokladáme dobre, že sme povinný vystaviť doklad z ERP? Alebo by nám aj stačil nedaňový doklad (napr. dodací list)? Tu nám ale vzniká hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry pre odberateľa, raz z tohto dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.) Podľa Vášho názoru je to reálna hrozba? Z logiky vecí DPH by sme museli uhradiť len raz, a to z vyhotovenej faktúry odberateľovi- firme.

B., Doplnkový sortiment Doplnkový sortiment tiež musíme fakturovať odberateľovi. Predpokladáme dobre, že vznik našej daňovej povinnosti v tomto prípade sa viaže k poslednému dňu aktuálneho kalendárneho mesiaca? Predpokladáme dobre, že náš odberateľ by mal tento doplnkový sortiment považovať za prechodnú položku (výdavky, ktoré platiteľ dane platí v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka, § 22 ods. 3 zákona o DPH) ? V tom prípade by sme doplnkový sortiment fakturovali zvlášť, samozrejme s DPH, na osobitnej faktúre. Preto na osobitnej faktúre, lebo náš odberateľ z tejto prechodnej položky- doplnkového sortimentu- by nemal nárok na odpočet DPH. (Následne by pri preúčtovaní zamestnancovi tiež nemal povinnosť odviesť DPH.) V priebehu mesiaca zamestnanec odberateľa pri nákupe doplnkového sortimentu dostane doklad z ERP, na ktorom je DPH vyčíslená. Ale keďže vystavujeme súhrnnú faktúru, tu interne evidujeme iba sumu bez DPH. Tu predpokladáme, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP , nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.] ? Predpokladáme dobre, že sme povinný vystaviť doklad z ERP? Alebo by nám aj stačil nedaňový doklad (napr. dodací list)? Tu nám ale vzniká hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry pre odberateľa, raz z tohto dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.) Podľa Vášho názoru je to reálna hrozba? Z logiky vecí DPH by sme museli uhradiť len raz, a to z vyhotovenej faktúry odberateľovi- firme.

C., Požiadavka odberateľa Odberateľ nesúhlasí s názorom, aby doplnkový sortiment bol vyfakturovaný z našej strany s DPH, požaduje faktúru bez DPH, lebo DPH má byť podľa ich názoru odvedená cez ERP. Je ich názor opodstatnený? 

Spoločnosť už dlhé roky zabezpečuje prepravu zamestnancov z ich bydliska na pracovisko. Na základe 19 ods. 2 písm. s) ZDP, zamestnancom vznikne nepeňažný príjem za prepravu, ktorý ale zamestnávateľ nezahrnul do vymerievacieho základu pre výpočet odvodov, ani neodvádzal z neho preddavok na daň z príjmov. Podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti z nepeňažného príjmu zamestnancov? Zamestnávateľ by mal postupovať podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov? Ako to je z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov? Môže zamestnávateľ počítať s nejakou pokutou, resp. úrokmi z omeškania (aj z hľadiska dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov) a je ich výška (pokút a úrokov z omeškania) presne definovaná v zákone? 

Na základe akej zmluvy môže konateľ vykonávať konateľskú funkciu voči spoločnosti? Aké povinnosti vyplývajú pre spoločnosť, resp. pre konateľa z rozdielnych vzťahov (napr. pracovno-právny, mandátny, ....) - mám na mysli oznamovaciu povinnosť, platenie daní, platenie odvodov.