Otázky a odpovede

Pplatiteľ DPH SZČO obstaral osobné vozidlo v roku 2017 v obstarávacej cene 18 578 € z iného členského štátu. Vozidlo zaradené v obchodnom majetku využíval aj na osobnú potrebu v pomere 20 %. Vozidlo bolo doodpisované 12/2020. Zostatková cena 0,00 € V apríli 2025 SZČO plánuje vyradiť vozidlo z majetku firmy prevodom na seba na FO. Aké povinnosti plynú pri vyradení vozidla - preradenie do osobného užívania z hľadiska dane z príjmov a zákona DPH.

Môže SZČO vyradiť toto vozidlo z evidencie majetku aj bez daňového dokladu, len zápisom na karte majetku? Vozidlo, ktoré už bude majetkom fyzickej osoby, podlieha jeho prípadný predaj zdaneniu príjmu, ak by vozidlo predal do 5 rokov?

Dobrý deň, chcem sa poinformovať či je možné s novoprijatým zamestnancom uzatvoriť dohodu v zmysle § 155 ZP, t.j. že po absolvovaní zaškolenie resp. zaučenia na určitú pracovnú pozíciu bude povinný zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, v opačnom prípade budem musieť zamestnanec uhradiť náklady zamestnávateľa na zaškolenie resp. zaučenie.

Môže zamestnávateľ prispievať k strave 55% rôznymi sumami? Sme obec s materskou školou bez právnej subjektivity. Naša MŠ je malá, stravujú sa v nej deti a zamestnanci školstva. Pre ostatných zamestnancov obce nie sú vytvorené podmienky v MŠ na ich stravovanie a zamestnávateľ im prispieva na stravu formou finančného príspevku. Z ceny jedla v MŠ zamestnávateľ prispieva 55% čo je 3,50 Eur. Ostatní zamestnanci obce dostávajú finančný príspevok vo výške 3,50 Eur. Pri zmene od 1. apríla 2025 je potrebné zvýšiť sumu finančného príspevku k strave, musí byť rovnaký príspevok aj k strave v MŠ? Je možné výšku príspevku zo SF k strave zmeniť aj priebehu roka napr. od 1.4.2025? 

Obec má zavedený množstevný nevážený zber komunálneho odpadu. Všetci poplatníci majú zberné nádoby s RDFI čipom. Obec má k dispozícií zostavu, ktorá obsahuje údaje o tom, kto a koľkokrát vyviezol nádobu na komunálny odpad. Na základe tohto zoznamu sa vyrubuje poplatok za komunálny odpad jednotlivým poplatníkom. Sú to aj domácnosti, ale aj právnické osoby, alebo fyzické osoby podnikatelia, ktorí prevádzkujú v obci prevádzky. Ako postupovať v prípade, ak poplatník nemá zaznamenaný ani jeden vývoz komunálneho odpadu za celý rok 2024?

Prosíme Vás o stanovisko, popr. o usmernenie k problematike cestovných príkazov v našej organizácii. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je pracovná cesta: čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zamestnanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK) majú v pracovných zmluvách uvedené pravidelné pracovisko: Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Námestie Mieru 2, Prešov.

Je potrebný cestovný príkaz na pracovné cesty v rámci mesta Prešov? Je možné do vnútornej smernice zapracovať, že na pracovné cesty v rámci mesta Prešov nie je potrebný cestovný príkaz? Postačí na opustenie pracoviska – pracovnú cestu v rámci mesta Prešov priepustka, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený v rámci elektronického dochádzkového systému?

V § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je uvedené: Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty.

Priepustky v rámci nášho elektronického dochádzkového systému neobsahujú podmienky pracovnej cesty dané zákonom. Prípadne môžeme vo vnútornej smernici uviesť, že zamestnanci PSK (pokladníčka, údržbári, zamestnanci odd. vnútornej prevádzky) si nemusia pri opustení pracoviska vypĺňať cestovný príkaz, ale je potrebné vypísať priepustku. 

Je možné odvolať z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca bez udania dôvodu počas jeho práceneschopnosti?

Je možné na pracovisku zaškoľovať budúceho zamestnanca bez pracovnej zmluvy alebo dohody na základe tzv. dohody o zaškolení pár hodín týždenne?

Je možné poskytnúť bankový úver príspevkovej organizácii so súhlasom zriaďovateľa? Z roku 2019 som našiel stanovisko, že PO si môže zobrať bankový úver. Prikladám citáciu článku z roku 2019: "Príspevková organizácia môže čerpať bankový úver, avšak jeho čerpanie musí byť odsúhlasené zriaďovateľom. Je to z toho dôvodu, že na rozpočet zriaďovateľa je príspevková organizácia viazaná. Preto si musí štátna príspevková organizácia vopred schváliť čerpanie bankového úveru u zriaďovateľa."

Z článku uverejneného 17.7.2024 na stránke ROPOOBCE sa uvádza, že PO obce/mesta nemôže zobrať bankový úver, ale len leasing so súhlasom zriadovateľa. Príspevková organizácia môže obstarať dlhodobý majetok formou lízingu. Ďalšiu formu realizácie obstarania dlhodobého majetku, napr. z úveru, zákon príspevkovej organizácii neumožňuje. 

Mesto má v majetku budovu, ktorá sa dlhodobo nevyužíva a je znehodnotená. Má v pláne jej zbúranie (asanáciu). Následne by sa pozemok predal potenciálnym záujemcom. Je možné výdavok na asanáciu klasifikovať ako kapitálový výdavok, na ktorý by sme mali možnosť čerpať úver, keďže ide o veľkú investíciu?

Mesto zorganizovalo architektonickú súťaž. S porotcami boli uzaverté zmluvy o vykonaní činnosti porotcu podľa Obchodného zákonníka. Na akú rozpočtovú položku sa majú klasifikovať takéto odmeny pre porotcov a ako účtovať? So súťažiacimi neboli uzavreté žiadne zmluvy. Celú súťaž spracovávala externá firma. Mesto však je povinné vyplatiť odmeny pre súťažiacich. Na akú rozpočtovú položku bude rozpočtovať takéto odmeny pre súťažiacich a ako účtovať?