Otázky a odpovede

Prihlásili sme fyzickú osobu Sociálnej poisťovne,  táto fyzická osoba má  nepravidelný príjem, činnosť vykonáva na základe mandátnej zmluvy ako nepodnikateľ. Odvody do Sociálnej poisťovne sa  odvádzajú z nepravidelného príjmu. Je povinnosť prihlásiť firmu ako zamestnávateľa aj do príslušnej zdravotnej poisťovne a na daňový úrad a odvádzať  preddavky a daň, alebo si táto fyzická osoba  vysporiada svoju daňovú a zdravotnú povinnosť v ročnom zúčtovaní?

Aké povinnosti má spoločnosť, ktorá zamestnáva dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom a dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom? Kde všade odvádza spoločnosť poistné a v akej výške? Aké povinnosti má samotný dohodár pri jednotlivých dohodách - ak okrem tejto dohody nemá žiaden iný príjem (je akoby "dobrovoľne nezamestnaný")? Aké sú iné podmienky, ak tento dohodár je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný?

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastných stravovacích zariadeniach pre zamestnancov rozličných spoločností. Najprv predáme naše interné gastrolístky zamestnávateľom na faktúru, oni ich vydajú svojim zamestnancom, ktorí sa za ne stravujú v našich zariadeniach. Faktúra za tieto lístky je vystavená s DPH (t. j. MD 311 / D 324 a 343). Gastrolístky sú ceniny, nemali by sme ich radšej fakturovať bez DPH? Zúčtovanie použitých lístkov prebieha internou faktúrou, ktorá nejde klientovi (t. j. MD 324 / D 602). Nemali by sa tržby za obedy (platené v gastrolístkoch) radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Keďže vystavujeme faktúru za naše interné gastrolístky s DPH a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry zamestnávateľom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali naše interné gastrolístky ako zálohu . Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha (gastrolístky) -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Je tento postup správny? Aké sú alternatívy?

Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ prispievať sumou 55 % z ceny stravného na 5-12 hodín, maximálne 2,48 €. Po komunikácii s vedúcou jedálne som však narazila na problém. Zamestnanci sú vraj normovaní ako stredoškoláci, čo v našom finančnom pásme vychádza 1,12 € za odobratý obed. Túto hodnotu musí zamestnanec uhradiť na účet jedálne - samostatný účet. Uhrádza sa v tomto prípade jedlo podľa finančného pásma? Za jedlo v hodnote 2,33 € platí zamestnávateľ 1,21 € na príjmový účet, 1,00 € platí zamestnanec a 0,12 € platí SF na účet jedálne. Chcem zosúladiť stravné lístky so stravným v školskej jedálni. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ má prispievať v hodnote max 2,48 €, pričom som rátala so sumou za zamestnávateľa 1,93 € na príjmový, 0,20 € by bolo vyplatené zo SF a 0,20 € by doplácal zamestnanec. Má nejaký súvis stravovanie zamestnancov v jedálni s finančnými pásmami? Ako to je správne? Mám postupovať podľa Zákonníka práce a teda hodnotou 1,93 € na príjmový účet, alebo sa musím držať normy? Ako potom uhradím náklady jedálne za stravovanie zamestnancov do výšky 1,12 €?

Postupovala Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu (DVZ) pri výpočte nároku na PN správne, ak pri výpočte použila predpokladaný DVZ?

Matka bola na svojej prvej rodičovskej dovolenke (predtým niekoľko rokov pracovala), ktorá sa jej skončila 13. júla 2020. Dňa 14. júla 2020 nastúpila do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky Dňa 15. júla 2020 ukončila pracovný pomer dohodou. Za obdobie 14. – 15. júl 2020 dostala mzdu a odstupné, keďže došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Dňa 16. júla 2020 čerpala pandemickú OČR na dieťa. Sociálna poisťovňa pri výpočte DVZ na výpočet výšky nároku na ošetrovné vychádzala z pravdepodobného DVZ a nie zo skutočného DVZ. Postupovala správne? Podľa § 54 bod 8 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v z. n. p., nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. A podľa nášho názoru je týmto dňom, v uvedenej situácii 15. júl 2020. Samozrejme, ak by Sociálna poisťovňa počítala DVZ zo skutočného príjmu, DVZ by bol maximálny. Pravdepodobný DVZ je samozrejme nižší.

Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy.

Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012.

Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“

Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.

Rezident SR ma platnú pracovnú zmluvu s českou firmou so sídlom v Českej republike. Zamestnanec sa dohodol s firmou na zmene miesta výkonu prace tak, že svoju zamestnaneckú činnosť (interný konzultant firmy) vykonáva na home office na Slovensku. Zamestnanec vykonáva len závislú činnosť, nemá právo uzatvárať zmluvy, vystupovať v mene spol. a pod. Vzniká na Slovensku materskej firme z ČR povinnosť zriadiť stálu prevádzkareň? Aký bude mať vplyv zmena miesta výkonu práce na sociálne, zdravotné a daňové povinnosti českého zamestnávateľa a aký na zamestnanca? Zamestnanec je aktuálne zaradený v českom daňovom, zdravotnom aj sociálnom systéme.

Chcel by som sa informovať ohľadom starobného dôchodku a zápočtu odpracovaných rokov invalidného dôchodcu. Ak invalidný dôchodca nie je zamestnaný, nepracuje, je na úrade práce, počítajú sa mu roky, ktoré je ako invalidný dôchodca na úrade práce do odpracovaných rokov pre výpočet starobného dôchodku?

Otec SZČO nastupuje od 1. 11. 2016 na materskú dovolenku. Počas materskej dovolenky plánuje pracovať počas víkendov, teda objem jeho fakturáciu bude predstavovať cca 20 % súčasného stavu. V súčasnosti platí odvody do SP v sume cca 390 €, do ZP cca 190 € a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti 24 €. Ako je to s týmito odvodmi počas čerpania materskej dovolenky?

1) Je povinný platiť odvody do SP? Ak áno, v rovnakej výške ako doteraz?

2) Je povinný platiť odvody do ZP, alebo počas čerpania materskej nie a obdobie materskej sa zohľadní aj v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia?

3) Ako je to z dobrovoľným poistením v nezamestnanosti?

Slovenský zamestnanec pracujúci v dvoch členských štátoch má vystavený formulár A1, odvody a daň platí na Slovensku. Tento zamestnanec bol zatiaľ zamestnaný v slovenskej firme a aj vo firme so sídlom v Estónsku. Pracovný pomer so slovenskou firmou mu skončí v apríli. V estónskej firme by bol aj naďalej zamestnaný, ktorá je už zaregistrovaná v Sociálnej poisťovni (aj na slovenskom daňovom úrade na daň zo závislej činnosti - DIČ) ako zamestnávateľ, ktorá platí povinné odvody a aj daň na Slovensku. Výkon práce naďalej zostáva na území SK. Takže nie v Estónsku. Formulár A1 mu končí dňom 31. 7. 2019.

Otázky: 1. - Vyplýva mu z toho nejaká povinnosť v súvislosti s formulárom A1 v tom prípade, keď už jeho pracovný pomer v slovenskej firme zanikne? 2. Tento zamestnanec by mal platiť odvody a daň zo závislej činnosti aj naďalej na Slovensku?