Otázky s vecným pojmom: Daň z pridanej hodnoty

Dodávateľ "A" z členského štátu platiteľ DPH v DE fakturuje slovenskej s.r.o."B" platiteľovi DPH v SK bonus za predaj tovaru za rok 2020 v sume 20 000 €. Účtuje spoločnosť "B" tento bonus ako službu alebo poníži náklady na obstaranie tovaru? Suma 20 000 € podlieha samozdaneniu?

Platiteľ DPH na Slovensku chce poskytnúť búracie služby v ČR. Faktúru bude vystavovať slovenskej spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH na Slovensku. Je správne vystaviť faktúru s prenosom DPH, alebo sa treba registrovať ako platiteľ DPH v ČR? 

V roku 2015 sme v priebehu roka dostali niekoľko faktúr za Odborné poradenstvo ISO noriem , prípravu k certifikácii . Celá suma fakturácie za rok 2015 neprevýšila sumu 2 400 €. Jednotlivé faktúry sme účtovali 518/321. K 31. 12. 2015 však nedôjde k vlastnému certifikačnému auditu a získaniu ISO certifikátu. Ako sa majú účtovať takéto náklady súvisiace so získaním ISO certifikátu v roku 2015 a v roku 2016? Alebo vstupujú-nevstupujú náklady z roku 2015 do obstarávacej ceny ISO certifikátu, ktorý bude vydaný v roku 2016? Sú tieto náklady daňovo uznané pre rok 2015 v plnom rozsahu? (všetky sú zaplatené do 31. 12.)

Slovenská cestovná agentúra–neplatiteľ DPH na základe zmluvy o sprostredkovaní chce predať zájazd do krajiny EÚ (Taliansko) v mene a na účet cestovnej kancelárie z Českej republiky (platiteľ DPH v ČR) pre slovenského občana. Cestovná agentúra dostane odmenu za sprostredkovanie.

Musí sa cestovná kancelária registrovať podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a z odmeny za sprostredkovanie odviesť DPH?

Sme slovenský platiteľ DPH, českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sazdba DPH uvedená na FA je 0 % , DPH je 0 Kč - vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v ČR?

Slovenský platiteľ DPH (registrovaný podľa § 4) fakturuje českému platiteľovi DPH (ktorý má českú ale nemá slovenskú registráciu pre DPH) službu podľa § 16 ods.1. Na faktúre vyčísli slovenskú DPH. Faktúru uvedie v časti A.1. kontrolného výkazu DPH. V stĺpci 1 (IČ DPH odberateľa) nechá prázdne miesto, vyplní 0, alebo uvedie české IČ DPH odberateľa?

Česká firma so sídlom v Prahe má v tuzemsku umiestnenú organizačnú zložku, ktorá nakupuje a predáva tovar a poskytuje rôzne služby. Organizačná zložka českej firmy dosiahla obrat 49 790 € a česká firma sa stala platiteľom dane v SR podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH"). Slovenská firma, platiteľ dane, si objedná u českej firmy stavebné práce na nehnuteľnosti v tuzemsku. Tieto stavebné práce vykonajú zamestnanci českej firmy, ktorí nie sú pracovníkmi organizačnej zložky v tuzemsku a organizačná zložka sa žiadnym spôsobom nezúčastnila na realizácii stavebných prác.

Slovenská firma A (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) dal opraviť svoje firemné vozidlá u slovenskej firmy B- autoservise (tiež platiteľ podľa § 4). Daňoví kontrolóri nechcú uznať odpočet, pričom skutkový stav je takýto:

Daňový subjekt A odovzdal správcovi tieto dôkazy: samotnú prijatú faktúru, zaúčtovanie faktúry, zaplatenie faktúry (VBU), zaúčtovanie zaplatenia faktúry, objednávku k faktúre, zákazkový list k faktúre, záznamy DPH, kontrolný výkaz DPH, zoznam majetku, v ktorom je uvedené vozidlo. Náš dodávateľ B, ktorého DU preveroval tiež odovzdal správcovi tie isté doklady: samotnú faktúru, zaúčtovanie faktúry, zaplatenie faktúry (VBU), zaúčtovanie zaplatenia faktúry, objednávku k faktúre, zákazkový list k faktúre, záznamy DPH, kontrolný výkaz DPH. Následne daňový úrad vypočul svedka, konateľa nášho dodávateľa, ktorý dodanie riadne potvrdil. Správca nášmu subjektu tu vytkol to, že nebolo možné zistiť pôvod použitého materiálu v účtovníctve nášho dodávateľa. Tiež že dodávateľ označil viacerých zamestnancov, ktorí opravovali auto a viacerých subdodávateľov, od ktorých mohol nakúpiť tento použitý materiál. Jediným zisteným nedostatkom správcu je to, že dodávateľ neposkytol správcovi dane nejakú pomocnú evidenciu, ale to nemôže byť zahrnuté do daňového bremena daňového subjektu. Následne správca zaslal ešte výzvy firmám C a D, sú to subdodávateľské firmy nášho dodávateľa B, aby správca mohol preveriť vznik daňovej povinnosti pri dodaní týchto súčiastok. Títo subdodávatelia neprevzali výzvy a na náklade toho správca dospel k nasledovným záverom: správca nadobudol obavy, že k dodávke služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovaných faktúrach. Správca dane preto dospel k záveru, že nie je možné preveriť pôvod súčiastok ani hodnovernosť faktúr, preto neexistujú dôkazy o dodržaní zásady neutrality DPH, a tou že základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. To podľa ich znamená, že daň musí byť najskôr do štátneho rozpočtu odvedená. Správca tiež uvádza, že dodržal § 3/1 daňového poriadku a že na tie rozsudky súdneho dvora na ktoré poukazujeme, považuje správca dane za neopodstatnené a nebude sa k im vyjadrovať. Naša argumentácia k hore uvedeným sa dá zhrnúť takto: Hore uvedenými dôkazmi daňový subjekt plne vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, neviem že k oprave auta aký dôkaz by mohol byť ešte poskytnutý, ktorý daňový subjekt vie vlastnou činnosťou zabezpečiť. Toto je uvedené okrem iných aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR (NRSR): Rozsudok číslo 1/2011: Ak je nesporná existencia nakúpeného plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného nadštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania. Súd prihliadal aj na judikatúru ESD (C-354/03, C-355/03, C-484/03), že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu (Rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011). Tiež: 8Sžf/9/2013. Ak by naša firma aj pripustila, že ide o rovnocenné dôkazy, čo je aj tak nezmysel, lebo na strane daňového úradu je len absencia dôkazu, potom ide o vyrovnaný, rovnovážny dôkazný stav (tvrdenie voči tvrdeniu)- teda Správca dane nemá dôkaznú oporu pre svoje tvrdenie. Predmetom chyby správcu dane je výklad práva – teda to, že použitý výklad práva nie je ústavne súladný. Podľa článku 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. je Slovenská republika právny štát. Každý môže konať, čo mu zákon nezakazuje (článok 2). Výklad všetkých zákonov musí byť v súlade s ústavou (článok 152). V právnom štáte sa garantuje stabilita rozhodovania súdov a štátnych orgánov (rovnaké veci rovnako), preto má význam dôvodiť už existujúcou judikatúrou (výklad článku 1). Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neohraničené, daňové úrady by mali požadovať dôkazy, ktoré majú logiku a sú dostupné činnosťou kontrolovaného daňového subjektu (požadované dôkazy daňový subjekt nevie zabezpečiť). Takže podľa nás Správca dane takto požaduje dôkazné bremeno nepatriace nášmu daňovému subjektu, správca dane uplatňuje princíp kolektívnej viny na náš subjekt, správca dane vykladá zákony nekompetentne a hlboko účelovo. Aký je Váš nestranný názor v danej veci?

Spoločnosť s identifikačným číslom pre DPH v Slovenskej republike dováža tovar v kontajneroch z tretích krajín sveta. Nemecká spoločnosť s nemeckým identifikačným číslo pre DPH v Hamburgu zabezpečí pre slovenskú firmu pripravenie kontajnera na prevoz spolu s administratívnymi úkonmi. Na túto službu im pošle faktúru, kde je uvedený dátum poskytnutia služby a dátum vystavenia faktúry. Faktúru slovenská spoločnosť samozdaní a za dátum dodania služby považuje dátum poskytnutia služby. Na vrátenie kontajnera do Hamburgu má tri kalendárne dni a v prípade, že sa nestihne do troch dní vrátiť, tak firme je účtované tzv. detention – zdržanie kontajnera. Túto službu slovenskej firme asi po mesiaci fakturuje nemecká spoločnosť zabezpečujúca odbavenie kontajnera. Vo faktúre je uvedené, že služba je refakturovaná. Môže spoločnosť pri samozdanení tejto refakturovanej služby postupovať podľa § 19 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a za deň dodania služby považovať deň vyhotovenia faktúry?

Český veterinár, ktorý nemá uvedené daňové identifikačné číslo, robil v Čechách metabolický test, krv mu zaniesla firma zo Slovenska. Na faktúre nie je rozpísaná DPH, je tam len výsledná suma. Ide v tomto prípade o samozdanenie? Slovenská firma je registrovaná na účely DPH na Slovensku.