Otázky s vecným pojmom: Dodanie tovaru

Slovenská firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) nakupuje hnuteľný majetok- staré lode aj od fyzických osôb (na základe kúpnej zmluvy -mimo DPH- nevstupuje do DPH priznania), aj z EU od iných firiem (vstupuje do DPH priznania § 69 ods. 6). Tieto lode sú fyzicky dovezené na územie SR. Následne po repasovaní sú lode (tovar) predané odberateľom. SR spoločnosť premiestní lode na územie Maďarska kde maďarská spoločnosť B (platiteľ v HU, dodávateľ) repasuje (oprava, údržba, natieračské práce, modernizácia) tieto lode. Následne sa loď vráti na územie SR. Takže podľa zákona o DPH v § 8 ods. 4 písm f platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze. Podľa nás sa jedná o základné pravidlo §15 zákona o DPH. HU spoločnosť B fakturuje firme A službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade maďarská spoločnosť potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. Môže nastať aj taká situácia, že maďarská spoločnosť poskytuje všetok materiálu/tovaru pre potreby repasovania a zmodernizuje aj loď (kamerový systém, GPS systém). Kde je tá pomyselná čiara/hranica, aby sa nejednalo o dodanie tovaru s montážou? Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne?

Tovar mi je dodávaný z Poľska bez DPH – čiže prenos. Príležitostný predaj môjmu známemu: súkromná osoba, čiže mu vystavím FA ako súkromnej osobe s DPH a odvediem DPH štátu? Správne? Či je potrebné registračnú pokladňu, aj keď to bude cca 1-2-krát do mesiaca v hodnote 400 €? Alebo je postačujúca Faktúra? Z poľskej firmy dostanem na konci roka odmenu 2 %, kde je registrovaná moja firma z tržby. K tej odmene prirátam DPH, či je oslobodená od DPH? Samozrejme v DP PO bude zdanená 21 % ako klasický príjem, či sa to dáva niekam inam v DP PO?

Poľská spoločnosť (prvý odberateľ) si objednala tovar od španielskej spoločnosti (dodávateľ). Španielska spoločnosť tovar dodala priamo slovenskej spoločnosti (druhý odberateľ). Dopravu si zabezpečila slovenská spoločnosť. Musí sa poľská spoločnosť registrovať v členskom štáte SR, kde sa skončila preprava tovaru?

Daná je slovenská spoločnosť, ktorá sa stala platiteľom dane podľa § 4 Zákona o DPH v apríli 2021, pretože odvtedy obchoduje s klimatizačnými zariadeniami. Dovtedy poskytovala iba služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 29 Zákona o DPH. To znamená, že od apríla 2021 spoločnosť bude uskutočňovať dodania, pri ktorých jej vzniká nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods 1 Zákona o DPH, ako aj dodania, pri ktorých nemá nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods 3. Podľa § 49 ods. 4 Zákona o DPH, ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50. Ale v tomto prípade spoločnosť nepoužije nakúpené tovary a služby súčasne pre dodávky s možnosťou odpočítania dane a dodávky, pri ktorých nemôže odpočítať daň, pretože tieto činnosti spoločnosť realizuje odlišne prostredníctvom dvoch prevádzkarne (stredísk), t.j. nakúpené tovary a služby je schopná jednoznačne roztriediť podľa činností, na ktoré ich používa. Existuje iba veľmi málo prípadov, pri ktorých nie je možné jednoznačne určiť, že na aké činnosť sa tovary a služby používajú (napr. účtovnícke služby). V týchto prípadoch by spoločnosť neodpočítala DPH. Aj v horeuvedených prípadoch musí spoločnosť postupovať podľa § 50 Zákona DPH, teda určiť koeficient pre odpočet so súhlasom správcu dane, alebo môže odpočítať DPH z hodnoty tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky, pri ktorých jej vzniká daňová povinnosť, a tiež nemá nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré použije na plnenia oslobodené od dane? 

Vystavená faktúra za tovar posielaný zákazníkovi na dobierku. Ako účtovať úhradu faktúry? 221/311?

Stolárska firma, platiteľ DPH zhotovuje drevené domčeky (predajné stánky) na vianočné trhy. Sú to domčeky, v ktorých sa budú predávať tovary a poskytovať služby na vianočných trhoch. Výrobným materiálom je drevo. Odberateľom je firma - platiteľ DPH, ktorý tieto domčeky bude ďalej predávať. Domček nie je spojený so zemou pevným základom. Ako máme faktúrovať zhotovenie takéhoto domčeka? S DPH alebo ako oslobodenú dodávku v zmysle § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")? Do domčekov nám subdodávateľ montuje elektroinštaláciu. Má nám faktúrovať s DPH alebo ide tiež o oslobodenú dodávku? Pripomíname, že domček nie je spojený so zemou pevným základom. My budeme faktúrovať dodanie kompletného dreveného domčeka - predajného stánku (s namontovanou elektroinštaláciou).

Poľský dodávateľ opravoval výrobné zariadenie - stroj, na ktorom musel vymeniť poškodený náhradný diel v hodnote 700 €. Za uvedené práce vystavil dve faktúry nasledovne: faktúra za opravu stroja: 1 300 €, faktúra za náhradný diel: 700 € (náhradný diel bol v rámci opravy namontovaný do stroja). Máme považovať obidve faktúry ako poskytnutie služby v rámci EÚ, alebo faktúru za náhradný diel považovať za dodanie tovaru z EÚ?

Slovenský platiteľ DPH dodá službu občanovi ČR (nepodnikateľ, neplatiteľ DPH):

1. skládkovanie odpadu na skládke na území SR,
2. dodanie tovaru s dopravou z SR do ČR,
3. prepravu nákladu z SR do ČR,

má pri niektorom z prípadov povinnosť registrovať sa pre DPH aj v Českej republike?

Mám otázku k správnemu určeniu dátumu dodania a následne správne určenie zdaňovacieho obdobia - situácia: Jeden z našich hlavných dodávateľov je zdaniteľná osoba so sídlom v Maďarsku. Zároveň je registrovaná v SR a má pridelené slovenské IČ DPH. Do 31. 12. 2015 nám fakturovala dodanie tovaru so slovenskou DPH pod slovenským IČ DPH. Na základe novely zákona o DPH nám fakturuje pod slovenským IČ DPH dodanie tovaru s 0 % DPH a na faktúre je uvedené, že ide o prenos daňovej povinnosti. Firma spravidla vystavuje sumarizačné faktúry, ktoré pokrývajú viac dodávok. Často sa pri fakturácii dodávok z posledných dní kalendárneho mesiaca stáva, že dátum vystavenia faktúry je napr. 4.8. a jednotlivé dodávky, ktoré sú v tele faktúry špecifikované sú z dní 28. 7., 29.7., 30. 7. V texte faktúry je ďalej uvedené, že dátum vzniku daňovej povinnosti je dátumom dodania jednotlivých dodávok. Do 31. 12. 2015 som postupovala tak, že pokiaľ som mala faktúru do lehoty na podanie daňového priznania k DPH, uvádzala som ako dátum dodania dátum poslednej dodávky (teda 30. 7.) a faktúru som uviedla v daňovom priznaní za júl. Ak som faktúru dostala neskôr (často dodávateľ fakturuje dodávky aj po 2 mesiacoch), uviedla som faktúru v mesiaci podľa dátumu vystavenia. Ako ale postupovať pri samozdanení? Môžem aj teraz uviesť faktúru v daňovom priznaní za mesiac júl, keď boli dodávky, alebo až za mesiac august, keď bola vystavená faktúra? Ako postupovať v prípade, že mám faktúru vystavenú napr. 6. 8. na dodávku z 5. 4.?

Zahraničná firma A je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), dodáva tovar tuzemským zdaniteľným osobám s miestom dodania na Slovensku. Pod ktorým IČ DPH má tovar dodávať? Podľa miesta sídla, alebo pod slovenským IČ DPH?