Otázky s vecným pojmom: Náhrada príjmu

Som pedag. zamestnanec a od 1. 9. 2018 pracujem na skrátený prac. úväzok na 10 vyučovacích hodín týždenne rozvrhnutých do 2 pracovných dní v týždni (pondelok-5 hodín utorok-5 hodín), čo predstavuje pracovný úväzok 16,88 hodín týždenne (prepočítané z plného prac. úväzku 37,5 hod. v týždni, kedy pedag. zamestnanec odučí plný úväzok 22 hodín za týždeň.) Za rok 2018 mi bola vypočítaná alikvotná časť dovolenky vo výške 6 dní. Keď som čerpala dovolenku 1 deň (v mesiacoch október-december 2018), tak zamestnávateľ mi na daný deň priznal iba jednu pätinu z pracovného úväzku 16,88 hodín, čo predstavuje 3,38 hodín, za čo mi vyrátal náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Postupoval zamestnávateľ správne? Myslím si, že jeden deň dovolenky v mojom prípade predstavuje 5 hodín (vyučovacích), čo zodpovedá 8,44 hod.( z prepočítaného úväzku 16,88 hod.) a náhrada mzdy by sa vyrátala z 8,44 a nie z 3,38 hod.

Vzhľadom na nerovnomernú prevádzku sa spoločnosť rozhodla, že zamestnanci, ktorí odpracujú nadčas si budú prednostne čerpať náhradné voľno, nakoľko v rámci prevádzky sa vyskytujú výrazne pracovne „silnejšie“ a „slabšie“ mesiace. Spoločnosť zamestnáva 15 zamestnancov, t. j. neuvažuje o konte pracovného času. Podľa § 121 Zákonníka práce zamestnancovi patrí mzda za prácu nadčas, t. j. pochopila som to tak, že mzdu za nadčas dostane zamestnanec vyplatenú v mesiaci, keď nadčas odpracuje (§ 118 – zamestnancovi patrí mzda za vykonanú prácu). V nasledujúcom mesiaci bude čerpať náhradné voľno, za ktoré mu už ale mzda nepatrí, nakoľko nevykonáva prácu. T. j., dôjde k výkyvom v mesačných mzdách - napr. pri fonde prac. času 160 hodín a mesačnej mzde 1 000 €, ak zamestnanec odpracuje 80 hodín nadčasov tak dostane mzdu 1 500 €. V nasledujúcom mesiaci vyčerpá 80 hodín náhradného voľna, t. j. dostane mzdu 500 €. Zamestnanci nechcú výkyvy vo mzdách, argumentujú, ze inde mali v podstate stále rovnakú mzdu, aj keď robili nadčasy a potom čerpali náhradné voľno. Je možnosť sa dohodnúť so zamestnancami o odklade vyplatenia mzdy za nadčas do obdobia, keď budú čerpať náhradné voľno? Je pre tento postup opora v zákone? Alebo mzda za nadčas musí byť vyplatená v čase, ked je práca vykonaná a výkyvom vo mzdách sa nevyhneme? Je možnosť aj opačného postupu, že najprv sa bude čerpat náhradné voľno a nadčas sa odpracuje neskôr. Ako sa to prejaví vo mzde?

Ako sa správne vypočítava náhrada mzdy za riadne čerpanie dovolenky pre starostu obce v súlade s platnou legislatívou. Predpokladám, že sa to vypočítava v obciach rozdielne, aj z toho dôvodu, že aj na internete som našla dva rozdielne výpočty a aj môj mzdový program to počíta inak, ako mzdový program v susednej obci. A pritom, by sme to mali robiť rovnako, veriť firmám, ktoré pre nás programy zostavujú, alebo ich treba kontrolovať. Predpokladám, že kontrola na obci neuzná neznalosť zákona. Jedna verzia hovorí, že náhrada mzdy za dovolenku sa vypočítava podľa § 5 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z., druhá verzia tú prvú vyvracia, vraj to má byť podľa Zákonníka práce. Vraj znenie § 5 ods. 2 sa používa iba pri náhradách za nevyčerpanú dovolenku a pri odstupnom. Uvediem príklad: starosta je vo svojej funkcii od decembra 2014, je to obec do 500 obyvateľov, má určený plat podľa § 3, ods. 1, bude čerpať dovolenku v auguste 2015 - 3 dni, podľa prvej verzie - § 5 ods. 2, by mal náhradu mzdy nasledovnú: (1 228 x 3)+(1 279 x 5)= 10 079/8 mesiacov = 1 259,875/21 dní x 3 dni dovolenky = 179,98 € náhrada mzdy, podľa druhej verzie - Zákonník práce - ak nemal za predchádzajúce mesiace dovolenku 1 279 x 3 = 3 837/520 hodín = 7,3788 na 1 hodinu x 24 hodín (3 dni dovolenky) = 177,09 € náhrada mzdy. Môžete mi poradiť, ktorý postup je správny.

Zo zákona má zamestnanec nárok na pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu 7 dní  na seba a 7 dní  na sprevádzanie rodinného príslušníka. Zamestnankyňa chodí na vyšetrenia so svojou matkou a ešte žiada, že má nárok na invalidného manžela 7 dní, ale v zákone som to nenašla. Prosím o vyjadrenie.

Prosím o vyjadrenie, či náhrada za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska vstupuje do vymeriavacieho základu DDS za zamestnávateľa a do výpočtu tvorby sociálneho fondu, nakoľko v programe MRP nám to tam automaticky zaraďuje.

Zamestnancom pracujúcim v trvalom pracovnom pomere v priestoroch spoločnosti chce spoločnosť preplácať v roku 2013 náhrady, pravdepodobne paušálne vo výške cca 200 eur mesačné za používanie vlastného naradia (nástrojov), ktoré používajú v priestoroch firmy, a aj doma, ide o notebooky, internet, a pod. Spoločnosť prevádzkuje internetový obchod a títo zamestnanci pracujú aj doma, spracúvajú si objednávky, a pod. Ide z hľadiska spoločnosti o daňovo uznané výdavky, a z hľadiska  zamestnancov je ich príjem ako nezdaniteľná náhrada? Je tento príjem oslobodený aj od povinného sociálneho a zdravotného poistenia? Je rovnaká legislatíva v tejto oblasti, aj keď zamestnanci pracujú na dohodu o pracovnej činnosti?

Zamestnancom preplácame sviatok náhradou mzdy podľa § 122 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Je táto náhrady mzdy za sviatok  súčasťou hrubých miezd, z ktorých sa tvorí sociálny fond, resp. treba túto položku vylúčiť z tvory sociálneho fondu, keďže ide o náhradu mzdy?

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Ako je to v prípade potreby voľna na vlastné ošetrenie zamestnanca u lekára? Koľko dní v roku môže byť zamestnanec práceneschopný a ako je to s náhradou mzdy?

Ako je to s nárokom a preplácaním voľna počas sprevádzania dieťaťa k lekárovi, prípadne počas potreby jeho ošetrovania. Je tento nárok počas roka nejako limitovaný?