Otázky s vecným pojmom: Pokuta

V roku 2023 sa zaviedlo povinné pokutovanie za porušenie školskej dochádzky. Právny odbor nám zasiela oznámenie o pokute za porušenie školskej dochádzky. V oznámení je pokuta, ktorú účtujeme na účte 645 v rozpočtovej položke 222003 a trovy za prerokovanie priestupku. Moja otázka znie, kam zaúčtovať trovy za prerokovanie priestupku na účet 648 alebo 668? Do rozpočtu sme trovy zaradili na položku 292027. Priestupok sa rieši len u nás na odbore právnom v spolupráci so školským odborom.

PO,PÚ,platiteľ DPH. Ako správne účtovať pokutu za prekročenie rýchlosti? Zamestnanec bol na pracovnej ceste na firemnom aute. Na firmu príde pokuta napr. z Nemecka s jeho fotkou, špz, a vyčíslenou pokutou za prekročenie rýchlosti. My túto pokutu zaplatíme z firemného účtu a následne nám to zamestnanec zaplatí do pokladnice. Ako to správne zaúčtovať?

Daňovník fyzická osoba vlastní už dávno byt (10 rokov), ktorý využíva na prenájom (§ 6 ods. 3). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, bez ohľadu na to, ako dlho je daňovník jej vlastníkom, príjem z jej predaja by bol oslobodený až po uplynutí 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku. K 31.12.2014 je vyhotovené prehlásenie, v ktorom FO prehlasuje, že byt z obchodného majetku týmto dátumom vyradil. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku sa na účely ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve, alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Teraz v júli 2020 chce FO nehnuteľnosť predať a teraz vyšlo najavo, že nehnuteľnosť podľa daňovej evidencii (a daňových priznaní z predošlých rokov 2015, 2016, 2017, 2018, 2019) je stále súčasťou obchodného majetku. FO nevie, že hore uvedené prehlásenie bývalý účtovník prečo nezohľadnil pri vyhotovovaní DPFO za uvedené roky. Teraz v roku 2020 chce FO predať hore uvedenú nehnuteľnosť, počítal s tým, že nehnuteľnosť už nie je zaradený v obchodnom majetku a vtedy vyšli najavo hore uvedené veci. Ako riešenie nás napadá to, že podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku FO musí podať dodatočné daňové priznania za uvedené roky (2015, 2016, 2017, 2018, 2019), lebo (kvôli neoprávneným odpisom a ďalším neoprávnenými výdavkami) daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Následne pri predaji nehnuteľnosti môže predaj oslobodiť (Uplynulo viac ako 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku). Samozrejme počítame aj s vyššou daňou za predošlé roky a pokutami za oneskorenie. Je hore uvedený postup správny? Napadá Vás nejaké iné riešenie? Okrem vyššej dane a pokút za oneskorenie môžu byť vyrubené aj iné sankcie?

Obec vystavuje pokuty za neskoro podané daňové priznania a neskoré prihlásenie k odpadom. Aké bude účtovanie a rozpočtové položky pri predpise pokút v oboch prípadoch a následne pri ich úhrade?

V novembri 2016 sme dodali služby do Českej republiky v hodnote 1 170,00 €, v decembri v hodnote 4 050,00 €. V januári 2017 sme podali štvrťročný súhrnný výkaz v lehote do 25. 1. 2017. V roku 2017 sme dodali znovu služby do ČR za január v hodnote 2 420,00 €, vo februári 20 025,00 € a v marci 285 650,00 €. Súhrnné výkazy sme podali mesačné všetky 22. 4. 2017, keďže sme počítali s prekročením dodania do EÚ nad 50 000,00 €. Následne nám daňový úrad uložil pokutu za oneskorené podanie mesačného súhrnného výkazu za obdobie 01/2017 a 02/2017. Nie sme si istý, z akého dôvodu nám bola uložená pokuta. Mali sme podať štvrťročný súhrnný výkaz za 1.Q.2017 bez ohľadu na hodnotu služieb? Žiadny tovar sme nedodávali. Bol postup daňového úradu správny? Môžeme naďalej podávať súhrnný výkaz štvrťročne, keď budeme dodávať do EÚ len služby? 

Firma dostala pokutu od inšpektorátu práce na základe zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní § 19 písmeno 2 a., 1., vo výške 2 000 €. Firma omylom (s denným omeškaním) neskoro nahlásila zamestnanca do Soc. poisťovne. V prípade, že Daňový úrad udelí pokutu, existuje možnosť požiadať o úľavu na základe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňoví poriadok) podľa § 157 ods. 4 a odsek 1 c,. Existuje taká možnosť aj v prípade hore uvedenej pokuty u Inšpektorátu práce? Na základe akého zákona? Kde máme adresovať takúto žiadosť? Alebo viaže zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní aj inšpektorát práce?

Na výstavisku chceme predstaviť verejnosti nový produkt. Tento produkt budeme záujemcom požičiavať na vyskúšanie na cca 15 minút. Za toto zapožičanie budeme vyberať určitý poplatok (zábezpeku), ktorý bude vrátený v celej sume pri vrátení uvedeného produktu. Ak však prekročí čas zapožičania nad 15 minút, musí klient zaplatiť poplatok (pokutu). Je potrebné na uvedenú zábezpeku a poplatok používať registračnú pokladnicu? Sme platitelia DPH. Je potrebné v uvedených prípadoch riešiť DPH?

Keď daňovník nepodal čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti (zaniká celá daňová povinnosť) - nový vlastník (daňovník) podal priznanie k dani z nehnuteľností ..., má ho na podanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti správca dane vyzvať? Za nepodanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti dopúšťa sa daňovník správneho deliktu [§ 154 zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p.]? Má správca dane v takomto prípade uložiť pokutu [§ 155 ods. 1 písm. a) prvého bodu prípadne podľa § 1 písm. a) tretieho bodu] v zmysle uvedeného zákona?

Ak veriteľ postúpi pohľadávku zo zmluvnej pokuty a oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Dlžník oznámenie o postúpení zaúčtuje. Aký vplyv má zmena veriteľa na daň z príjmu u dlžníka zo zmluvnej pokuty?

Môže byť obec sankcionovaná (napr. pri kontrole NKÚ) za nevyznačenie právoplatnosti na rozhodnutiach o vyrubení miestnych daní a poplatkov? Ide o zákonnú povinnosť? Je nutné aj vyznačenie vykonanej finančnej kontroly na týchto rozhodnutiach?