Otázky s vecným pojmom: Prepravné služby

Spoločnosť A (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4) dodal tovar spoločnosti B (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4). Následne spoločnosť B dodal tento tovar spoločnosti C (HU firma, platiteľ v HU). Prepravu zabezpečoval spoločnosť A takým spôsobom, že tovar fyzicky šiel priamo do skladu spoločnosti C. Fakturácia prebiehala tak, že spoločnosť A fakturovala s 20 % SK DPH, čo aj zaplatila. Následne spoločnosť B nárokovala naspäť túto DPH. Následne spoločnosť B fakturovala tovar s oslobodením podľa § 43 spoločnosti C. Daňový úrad skontroloval tento model (kontrola za obdobie november 2020), a aj podľa nás, správne to vyhodnotil ako reťazový obchod, kde pohyblivá dodávka je medzi spoločnosťami A a B. Takže Preprava (pohyblivá dodávka) sa má priradiť medzi prvého dodávateľa a prvého odberateľa. SK A (prvý D) uplatní oslobodenie v súlade s princípmi Smernice pri splnení podmienok intrakomunitránej dodávky (§ 43). Prvý odberateľ B by sa musel registrovať (v IČS) z titulu nadobudnutia tovaru v HU a následne fakturovať HU firme C podľa platného HU zákona o DPH. Samozrejme firme B neuznali nadmerný odpočet z hore uvedených dôvodov. Súhlasíme s ich názorom. Otázkou je, že ako môžeme vyriešiť tento nepriaznivý stav? Spoločnosť B sa spätne registruje na DPH v Maďarsku. Spätná registrácia na DPH v Maďarsku je podľa miestnych zákonov plne platná aj na obdobie spred podania žiadosti o registráciu – žiadateľ v žiadosti určuje, od ktorého dňa je IČ DPH platné. Ak žiadateľ požiada miestnu finančnú správu aby IČ DPH bolo platné ešte pred obdobím november 2020, tak už za obdobie november 2020 je spoločnosť plnohodnotným platiteľom dane v Maďarsku. Pod týmto maďarským IČ DPH následne spoločnosť B požiada dodávateľa A o opravné faktúry vystavené z dôvodu subjektívnej chyby - zmena režimu DPH. Spoločnosť A vystaví opravné faktúry ku kontrolovaným dodaniam za obdobie november 2020. Spoločnosť A bude mať plné právo oslobodiť dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH, lebo nadobúdateľ je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte v čase dodania a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Spoločnosť B by potom zdanila nadobudnutie tovaru v Maďarsku v období november 2020. Ďalej by potom spoločnosť fakturovala tovar podľa maďarského zákona o DPH. Je hore uvedený postup správny, môžu firmy A a B takto postupovať alebo napadá Vás iné riešenie? Ďakujeme.

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu zabezpečuje slovinská spoločnosť. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? V predchádzajúcej otázke je zadaná iná informácie o preprave.

Podnik zaslal na opravu svoj majetok do ČŠ EU. Za doručenie zásielky zaplatil cenu (ZD +daň). Po čase zistil, že zásielka nebola doručená adresátovi a predmet dodania sa stratil. Podnik sa dohodol s prepravnou spoločnosťou, že nám uhradí škodu, ktorá nám nedoručením vznikla. Škoda je vypočítaná vo výške cena obstarania majetku bez DPH a prepravné náklady. Pôvodne preprava bola fakturovaná a zaplatená vrátane DPH. Podnik si DPH vypýtal späť prostredníctvom daňového priznania. Má byť výška škody za prepravu vedená bez DPH alebo s DPH? Bolo správne odpočítať si DPH za prepravu, keď v skutočnosti nebola preprava vykonaná? Podnik sa o nedodaní prepravy dozvedel až po 6 mesiacoch, nakoľko sa domnieval, že majetok sa opravuje u dodávateľa, ku ktorému však nikdy nedorazil.

Riešime účtovanie dopravy vo fa za služby. Napr. pri oprave máme vyfakturované okrem materiálu aj prepravné, resp. dopravu. Patrí táto doprava do ceny opravy alebo ju máme účtovať osobitne? Doteraz sme to neriešili a cena dopravy pri službe (ak doprava nebola samostatne fakturovanou službou) bola účtovaná spolu so službou, ale nová audítorka nám to vytkla ako chybu.

Slovenský platiteľ DPH (A) odoslal tovar do Rakúska pre nemeckého platiteľa DPH (B). Prepravu vykonal iný slovenský platiteľ DPH (C). Tovar bol nemeckým platiteľom DPH (B) z Rakúska vrátený slovenskému platiteľovi DPH (A) kvôli nevyhovujúcej kvalite. Prepravu vykonal znovu slovenský platiteľ DPH (C). Nemecký platiteľ DPH (B) fakturuje slovenskému platiteľovi DPH (A) za dopravu tovaru zo Slovenska do Rakúska a naspäť na Slovensko. Kde vzniká daňová povinnosť DPH?