Otázky s vecným pojmom: Úhrada

Účtujeme slovenskú s.r.o., ktorá má predajňu v Bratislave. V predajni zákazníci platia iba kartou. Takže na bankovom výpise máme prichádzajúce peniaze za každý nákup zvlášť. Tržbu zaúčtujeme podľa ORP súhrnne (315/604) Následne na základe bankového účtu (221/315) vidíme napr. každý deň 100 platieb kartou, tj. za mesiac 3000 položiek. Otázkou je, či môžeme v účtovníctve spočítať na dennej báze tieto platby na bankovom účte, a zaúčtovať ich súhrnne, tj. v účtovnom denníku pre bankový výpis by bolo 30 zápisov (denne 1 súhrnná) a nie 3000 zápisov. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o účtovníctve? Ide nám o to, aby sme pri prípadnej kontrole nedostali pokutu za to, že takto nedodržiavame postupy zákona o účtovníctve. 

1. Máme pohľadávky voči f. DOPRASTAV splatné v r. 2013, ktoré sme prihlásili do reštrukt. v r. 2014. Vtedy sme aj vytvorili OP do výšky 100 % zápisom 547/391. V rokoch 2015-2018 nám prišli čiastočné úhrady, ktoré sme zaúčtovali 391/547. Keďže nemáme reštr. plán, nevieme aká časť nám bude uhradená. Máme uvedenú pohľadávku stále evidovať alebo ju môžeme vyradiť z účtovníctva? 2. Taktiež evidujeme jednu pohľ. splatnú v r. 2015, ku ktorej sme v r. 2015 vytvorili OP do výšky 100 %. K nej nám prišla jedna úhrada v r. 2016 a taktiež nám vysí v účtovníctve a nevieme, čo s ňou. Môžme ju vyradiť 391/311 alebo musíme aj upravovať základ dane?

Môj manžel bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení UNB Antolská nemocnica a následne na rehabilitačnom oddelení v príslušnej nemocnici po náhlej cievnej mozgovej príhode - 2. ataka, počas 1 roka v októbri a novembri roku 2013. Pri kontrolnom vyšetrení - transezofageálnej EKG - vo svojom zlom psychomotorickom nekľude pokazil prístroj. Teraz mi prišla výzva na zaplatenie sumy 1 704 € za opravu tohto prístroja. Pýtam sa preto, či je to adekvátne riešenie podľa právnych predpisov a ako mám postupovať v riešení, keď v tom išlo o psychicky a neurologicky chorého človeka?

Otvoril som si živnosť na stolársku dielňu. Nie som platiteľom DPH. Chcem sa opýtať či musím mať registračnú pokladnicu, pokiaľ mi zákazníci platia preddavky aj doplatky priamo na účet? Ak nie, čo v prípade, že si niekto príde len niečo spraviť a bude to chcieť zaplatiť priamo na mieste, nakoľko to bude nízka suma?

Naše neštátne zdravotnícke zariadenie bolo okresným súdom v súvislosti s rozvodom manželov, ktorých deti sú klientmi nášho zariadenia, požiadané o zaslanie správy o zdravotnom stave maloletých detí a o výške výdavkov, ktoré vznikajú matke v súvislosti s ich zdravotným stavom.  Uvedené sme poskytli v stanovenom termíne a taktiež sme zaslali súdu faktúru za spracovanie uvedených podkladov v zmysle interného cenníka nášho zariadenia. Súd následne žiadal o špecifikáciu nákladov v zmysle § 128 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), na čo sme zaslali kópie nášho cenníka.

Súdom nám bolo doručené uznesenie, v ktorom rozhodol o nepriznaní vecných nákladov za podanie lekárskej správy o zdravotnom stave maloletých detí rozvádzaných manželov s odvolaním sa na § 128 OSP, podľa ktorého je každý bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu povinný písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov. Okrem iného uvádza: „Podľa názoru súdu písomné oznámenie o skutočnostiach majúcich význam pre konanie a rozhodovanie súdu nie je službou poskytovanou za odplatu. Obdobné stanovisko zaujalo aj obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR (Obpj 3/2008). Oznamovateľ má v spojitosti s ustanovením § 128 OSP právo na náhradu vecných nákladov, ktorú mu v spojitosti so splnením si povinnosti vznikli. Tieto náklady však musia byť odôvodnené a spravidla predstavujú výdavky oznamovateľa napríklad za materiál, poštovné. ... Súd nemohol oznamovateľovi priznať náhradu vecných nákladov, nakoľko ich aj napriek výzve nešpecifikoval, oznamovateľ sa obmedzil na poukázanie na interný Cenník zdravotníckych úkonov, čo v súvislosti so splnením zákonnej povinnosti súčinnosti v zmysle § 128 OSP nemá právnu relevanciu aj s poukazom na vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR. “

Postupoval okresný súd správne? Čo by sme mali zmeniť z našej strany, aby sme ako obvodní pediatri na požiadanie súdov, orgánov štátnej správy a pod. neboli povinní pracovať zadarmo? Taktiež prosíme o vysvetlenie, či sme ako zariadenie boli súdení, keďže nám bolo doručené rozhodnutie , ktoré bolo vydávané v rámci rozvodového konania manželov.