Otázky s vecným pojmom: Vrátenie dane

CZ firma sa registrovala na českú OSS- z dôvodu predaja tovaru na diaľku na Slovensko a formou OSS priznáva aj slovenskú DPH pri týchto tovaroch. Táto CZ firma v minulosti bola aj registrovaná na § 5 zákona o DPH (a je aj súčasne). CZ firma teraz chce nárokovať naspäť slovenskú DPH zo slovenských faktúr (napr. notárske služby na Slovensku, PHL na Slovensku- bločky, nákup spotrebného materiálu - bločky za 07/2021) prostredníctvom slovenského DPH priznania. Síce v Slovenskom DPH priznaní CZ firme nevznikne slovenská DPH povinnosť, ale prostredníctvom OSS systému mu vznikne. Otázkou je, či prostredníctvom slovenského DPH priznania môže nárokovať slovenskú DPH naspäť, alebo akou formou majú nárokovať túto SK DPH naspäť?

Od leta má slovenská s.r.o. zákazku v Českej republike. Ide o stavebné práce - výstavba nového bytového komplexu. Slovenská s.r.o. chcela požiadať na daňovom úrade o české pridelenie DPH, čo jej odmietli, že je možná registrácia iba firme s českou adresu. Slovenská s.r.o. ide uplatňovať cez slovenský daňový úrad vrátenie českej DPH. Ale je tam dlhá čakacia doba a otázne je či jej aj celú DPH vrátia. Získala ďalšiu zákazku v novom roku. Ako to má riešiť, aby jej v českej republike pridelili na platiteľa DPH? Je naozaj potrebné založenie novej českej s.r.o.? Či existuje nejaký spôsob uplatňovať v rámci slovenskej s.r.o.

Spoločnosť, platiteľ dph, zakúpila motorové vozidlo v roku 2015 s odpočtom dph vo výške 100 %. V máji 2016 sa začalo motorové vozidlo používať na podnikateľské účely vo výške 80 % a na súkromné účely vo výške 20 %. Má spoločnosť povinnosť vrátiť dph, ktorá bola odpočítaná pri zakúpení vozidla? Akým spôsobom prosím spoločnosť vypočíta výšku DPH, ktorú má odviesť štátu v mesiacoch, v ktorých používa motorové vozidlo čiastočne aj na súkromné účely? Môžeme použiť mesačný odpis, ktorý rozdelíme na 80 % (použitie na podnikanie) a 20 % (súkromné účely) a z 20 % mesačného odpisu odvedieme DPH vo výške 20 %?

Slovenská spoločnosť sa zaregistrovala za platiteľa DPH na Slovensku podľa § 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Nadobúda tovar a prijíma služby bez DPH z iného členského štátu, ktorý zdaňuje na Slovensku. Ako správne vyplniť daňové priznanie k DPH? Čo v prípade, že tovar, ktorý nakúpila z iného ČŠ bude reklamovať? Má nárok na vrátenie DPH, teda odpočítanie DPH na Slovensku už zdaneného tovaru slovenskou DPH? Ako to správne vykázať v daňovom priznaní? Čo ak slovenská spoločnosť nie je registrovaná na Slovensku za platiteľa DPH a príjme službu (reklamu) od zahraničnej osoby (Facebook) má povinnosť sa registrovať pred prijatím služby podľa § 7a, alebo stačí podať iba daňové priznanie k DPH? Ak nemá povinnosť, ako správne vyplniť daňové priznanie?

PO, PÚ, platiteľ DPH. Aké sú podmienky na vrátenie DPH zaplatenej v krajinách EÚ? Napr., platiteľ DPH kúpil olej a mazadlá do auta v ČR cez registračnú pokladnicu. Kedy a za akých podmienok si to môže vyžiadať z danej krajiny?

Spoločnosť požiadala Maďarsko o vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí za celý rok 2012 v čiastke do 100 000 HUF. V žiadosti (prostredníctvom portálu finančnej správy) však uviedla nesprávne obdobie, nie celý rok 2012 ale iba za jeho časť. Po potvrdení, pri odosielaní žiadosti systém oznámil, že žiadosť nevyhovuje pravidlám, nakoľko limit na vrátenie za obdobie časti roka je 100 000 HUF. Zasielanie opravných verzií žiadosti nie je štátom vrátenie dane podporované. Ako má spoločnosť teraz postupovať z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.? V akom období to bude predstavovať neuznaný daňový výdavok?

Platiteľ DPH registrovaný v SR pre DPH  nakúpil tovar z českého e-shopu, od platiteľa registrovaného pre daň v ČR (tovar platený platobnou kartou pri nákupe). Faktúra je vystavená vrátane českej DPH. Uplatní si platiteľ dane samozdanenie zo základu dane v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a zahraničnú DPH bude žiadať vrátiť, alebo  platí ust. § 11 ods. 2 písm.b) a nemusí sa samozdaňovať?

Spoločnosť má problém pri riešení reklamácie s jedným dodávateľom z Číny. Dodávateľ poslal súčiastky, t. j. priamy materiál, ktorý slovenská spoločnosť používa vo výrobe. V procese výroby  zistili, že cca 4 tis. súčiastok je chybných.  Súčiastky v rámci reklamácie poslali letecky späť do Číny. Dodávateľ sľúbil, že v nasledujúcej dodávke pošle namiesto chybných súčiastok dobré súčiastky. Slovenská spoločnosť žiadala, aby dodávateľ vystavil dobropis za reklamované a vrátené súčiastky a vystavil novú faktúru po zaslaní dobrých súčiastok. Dodávateľ však s týmto nesúhlasí. Chce vystaviť len akýsi fiktívny dobropis, ktorý nepôjde cez jeho účtovníctvo. Novú dodávku fakturovať nechce, súčiastky chce poslať ako F.O.C. „Free of Charge“ - t. j. bez poplatku. Faktúru vystaví iba pre colné účely. Možno akceptovať druhý spôsob? Nie je to napadnuteľné zo strany kontrolných inštitúcií? Colný výmer, ktorý colnica vystaví pri dodávke nových súčiastok zaslaných bez poplatku, totiž nebude možné priradiť k žiadnej riadnej faktúre, nakoľko taká vystavená nebude.

Spoločnosť – platiteľ DPH obstarala reklamné predmety v hodnote 20 eur bez DPH za  kus. Tieto predmety prijala na sklad a tento príjem účtovala na účty 112/321 a neuplatnenú 20% DPH 4 eurá zaúčtovala na účet 548/321. Postupovala spoločnosť správne, alebo neuplatnenú DPH mala zahrnúť do ceny obstarania na účet 112?  Spoločnosť taktiež nakupuje reklamné predmety aj v inom členskom štáte, pri obstaraní týchto predmetov nad 16,60 eura za kus si neuplatňuje odpočítanie dane na vstupe, ale iba daňovú povinnosť na výstupe. Je správne nasledovné účtovanie? Obstarávacia cena 30 eur bez DPH za kus sa zaúčtuje na účty 112/321 a 20% DPH vo výške  6 eur na účty 548/343 - odvedená DPH na výstupe (nákup z iného členského štátu)?

S japonským partnerom sa spoločnosť zmluvne dohodla na dodávke stroja s montážou z Japonska (montáž je v cene baliaceho stroja, nie je samostatne vyčíslená v zmluve).

V zmysle zmluvy sa spoločnosti dohodli v mesiaci jún a august 2012 na dvoch preddavkoch  pred dodaním stroja, na základe ktorých vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a osobou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH tuzemský platiteľ, a teda slovenská spoločnosť DPH zo zálohových platieb uhradila daňovému úradu a v zmysle § 49 cit. zákona si ju zároveň odpočítala na vstupe.

Po úhrade preddavkov japonská spoločnosť pristúpila k zaslaniu komponentov stroja po častiach (loďou, letecky). Prvú zásielku spoločnosť dostala v mesiaci október, zvyšok v novembri 2012. Na jednotlivých sprievodných faktúrach nie je uvedená hodnota inštalácie (keďže zmluva hodnotu inštalácie tiež neobsahuje), na základe čoho colnica vystavila na každé takéto dodanie JCD, kde vyrubila hodnotu cla a DPH. JCD spoločnosť uhradila, nakoľko momentálne sú vo firme japonskí montážnici a podľa dohody vykonávajú inštaláciu stroja.

Kto je v takom prípade správcom dane a ako je potrebné postupovať, aby DPH nebola uhradená dvakrát dvom subjektom. V prípade samozdanenia bude základňou pre výpočet DPH hodnota stroja vrátane cla?